Ukrajinská armáda má skutočný nacistický problém

Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. 

Prinášame preklad analýzy v plnom znení: 

Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pilierov ŠVO. 

Ukrajina aj Západ reagovali tým, že toto tvrdenie jednoznačne odmietli ako cynické zneužívanie dejín holokaustu. Politici, médiá, akademici a vzdelávacie inštitúcie sa ponáhľali dokazovať, že Putinov argument je podvodný. 

No vo svojej horlivosti rozobrať “ruskú propagandu” si západné elity vytvorili vlastný propagandistický mýtus: na Ukrajine nie sú žiadni nacisti. Alebo, ak tam aj sú, vraj ide len o izolovaných podivínov bez vplyvu. 

Táto fikcia si vyžadovala očistenie mena Azova, jednotky založenej v roku 2014 neonacistickou skupinou Patriot Ukrajiny pod vedením Andrija Bileckého. Azov sa stal neslávne známym svojou extrémistickou ideológiou, nacistickou symbolikou a obvineniami z vojnových zločinov na Donbase. V roku 2018 americký Kongres zakázal, aby táto skupina dostávala americké zbrane, financovanie alebo výcvik. 

Spojenci zámerne mlčia...

Po začiatku konfliktu vo februári 2022 však táto stigma takmer zo dňa na deň zmizla. Kyjev Azov prebalil do novej podoby a najradikálnejšie prvky oddelil do novej formácie, 3. útočnej brigády. Západné médiá ju premenovali a očistili jej obraz. Jazyk „deradikalizácie“ a „depolitizácie“ sa stal bežným. Spôsobovať pochybnosti o tomto naratíve sa stalo tabu a bývalo označované za „ruskú propagandu“. Výsledkom je kultúra zámerného mlčania. 

Neonacistické siete sú hlboko zakorenené v častiach ukrajinskej vojenskej štruktúry. Ich prítomnosť je viditeľná v jednotkách, ako sú Azov, 3. útočná brigáda, Ruský dobrovoľnícky zbor, Bratstvo, Nemecký dobrovoľnícky zbor, Karpatská Sič a ďalšie. Napriek tomu západní podporovatelia Ukrajiny tieto jednotky naďalej vyzbrojujú, financujú a cvičia bez zmysluplnej kontroly. 

Ešte nápadnejšia je samotná normalizácia nacistickej symboliky. Oficiálne ukrajinské vojenské kanály a hlavné médiá pravidelne zverejňujú fotografie vojakov so svastikami, insígniami Waffen-SS a nášivkami spojenými s neonacistickými skupinami, ako sú Combat 18 a Misanthropic Division. To už sa nepovažuje za škandál. Stalo sa to normou. 

Najznepokojujúcejšie zo všetkého je, že niektoré ukrajinské vojenské jednotky začlenili symboly spojené s nacizmom do svojich oficiálnych insígnií. 

Krajná pravica a vojenská kultúra na Ukrajine 

Mnohým ukrajinským vojenským jednotkám používajúcim nacistické symboly velia muži formovaní Azovom a krajne pravicovým prostredím okolo neho. Príkladom je Oleksandr Kravcov, známy veliteľ jednotky Vedmedi, ktorá bola súčasťou Azova. Jeho telo je pokryté nacistickou symbolikou vrátane čísla 1488 — odkazov na belošský supremačistický slogan „14 slov“, ktorý vytvoril David Lane, a na zakódovaný pozdrav „Heil Hitler.“ („H“ je ôsme písmeno abecedy.) Cez hruď má vytetované motto SS: motto: „Mojou cťou je vernosť.“ Tento slogan urobil mottom aj svojej vlastnej jednotky. Blesky SS sa stali súčasťou jej oficiálnych insígnií. 

Po návrate z ruského zajatia bola Kravcovova jednotka začlenená do ukrajinskej vojenskej štruktúry — najprv do 36. brigády, potom do 39. brigády pobrežnej obrany. Nič sa nezmenilo. SS symboly aj motto zostali. 

Mnohí velitelia 3. útočnej brigády tiež vyšli z Azova a naďalej zastávajú extrémistické názory. Nie je preto prekvapujúce, že sa otvorene hlásia aj k zodpovedajúcej symbolike. Jedna podjednotka 3. útočnej brigády prijala upravené insígnie (namiesto dvoch granátov tri) brigády SS Dirlewanger — jednej z najneslávnejších nacistických formácií druhej svetovej vojny. V roku 2025 brigáda tento symbol verejne predstavila na pamätníku v Kyjeve. Žiadny škandál nenastal. 

Azov tiež normalizoval Čierne slnko — symbol zrodený v kultovom sídle Himmlerových SS na hrade Wewelsburg a dnes používaný neonacistami a belošskými supremacistickými teroristami po celom svete vrátane teroristu z útoku na mešity v Christchurchi na Novom Zélande v roku 2019 a nedávneho strelca z Islamského centra v San Diegu. 

Fascinovaní kultúrou Tretej ríše

Po roku 2022 sa Čierne slnko rýchlo rozšírilo v ukrajinskej vojenskej kultúre. Objavilo sa v jednotkách prepojených s Azovom, ako sú čata Decepticons a jednotka Mortars v rámci 3. útočnej brigády. Čoskoro sa rozšírilo ešte ďalej — aj do jednotiek bez akéhokoľvek otvorene ideologického profilu — a stalo sa súčasťou insígnií 156. práporu Zvaha a práporu bezpilotných systémov 110. brigády pomenovanej po Markovi Bezruchkovi. 

Azov uviedol do hlavného prúdu aj ďalší symbol spojený s nacizmom: Wolfsangel, historicky používaný viacerými divíziami Waffen-SS. Po premenovaní na „Ideu národa“ sa stal jedným z najrozpoznateľnejších symbolov ukrajinskej vojnovej vojenskej kultúry. Tento symbol sa dnes objavuje ďaleko za hranicami samotného Azova. Novovytvorený prápor Nachtigall — pomenovaný po prápore Nachtigall, ktorý v roku 1941 vytvorila nemecká vojenská rozviedka — používa rovnaké insígnie inšpirované symbolom Wolfsangel. 

Niektoré jednotky v rámci ukrajinskej armády neskrývajú fascináciu vojenskou kultúrou Tretej ríše. Napríklad 422. pluk bezpilotných systémov si hovorí „Luftwaffe“ a používa prakticky rovnakého orla ako Hitlerovo letectvo. Jeho veliteľ Mykola Kolesnyk sa pravidelne objavuje s týmto symbolom na nášivkách a oblečení. Jednotka dokonca predáva merch s nacistickým orlom — mikiny, hrnčeky, tričká, šiltovky či kľúčenky — aby získala prostriedky na vojnu. 

Nielen estetická voľba 

Používanie nacistických symbolov v ukrajinskej armáde nie je iba estetický problém. Je to problém morálny, politický, historický aj právny. 

Po prvé, ide o formu historického revizionizmu a postupnej rehabilitácie samotného nacizmu — o priamu výzvu povojnovému západnému konsenzu postavenému na pamäti druhej svetovej vojny. V rámci krajne pravicovej vojenskej kultúry je nacistická symbolika často zabalená do romantizovaných naratívov o protisovietskom boji. V praxi to zľahčuje obetu siedmich miliónov Ukrajincov, ktorí bojovali proti nacizmu v radoch Červenej armády po boku západných spojencov (na rozdiel od 300-tisíc tých, ktorí slúžili v rôznych vojenských formáciách a policajných jednotkách na strane nacistického Nemecka). 

Zároveň to znesväcuje pamiatku obetí nacizmu na Ukrajine: 1,5 milióna Židov zavraždených počas holokaustu, spolu s miliónmi Slovanov, vojnových zajatcov, Rómov, duševne chorých, nútene nasadených robotníkov a nespočetných ďalších ľudí zomletých mechanizmom rasového vyhladzovania a vykorisťovania. 

V rozpore so zákonmi Ukrajiny

Po druhé, problém nie je len historický. Je hlboko súčasný. Každá runa SS, Čierne slnko alebo Wolfsangel, ktoré ukrajinskí vojaci vystavujú na obdiv, odovzdáva Kremľu ďalšie propagandistické víťazstvo. Ruskí propagandisti nemusia vymýšľať imaginárnych nacistov v Kyjeve. Jednoducho ukazujú na insígnie, ktoré niektoré z najoslavovanejších ukrajinských vojenských jednotiek nosia otvorene — vrátane formácií označovaných ako „elitné“, ako je 3. útočná brigáda. 

Po tretie, existuje aj zjavný právny rozpor. Tieto jednotky tým, že otvorene používajú nacistickú symboliku, porušujú vlastné ukrajinské pamäťové zákony z roku 2015, ktoré výslovne zakazujú propagandu nacistického režimu aj verejné používanie jeho symbolov. Zákon opisuje takéto činy ako urážku pamiatky miliónov obetí a stanovuje za ne trest až do výšky piatich rokov väzenia. 

Napriek tomu nie je nikto stíhaný. 

Prečo? 

Pretože vláda Zelenského — a aj samotný prezident Volodymyr Zelenskyj ako vrchný veliteľ — uzavreli politickú dohodu s krajnou pravicou. Od roku 2022 sa krajne pravicoví aktivisti a siete vo veľkom presunuli do sektora bezpečnosti a obrany. V podmienkach totálnej vojny a chronického nedostatku ľudských síl sa táto aliancia stala politicky výhodnou, možno dokonca nevyhnutnou. Teraz sa však čoraz viac upevňuje. 

Štát je odkázaný na zradikalizované vojenské formácie kvôli ľudským zdrojom a efektivite na bojisku. Krajná pravica za to získava legitimitu, zbrane, vplyv a inštitucionálnu ochranu. To, čo vzniklo z vojnových potrieb, sa mení na vzájomnú závislosť. 

Aj západní partneri Ukrajiny uzavreli svoju vlastnú dohodu. Aj oni sa spoliehajú na ukrajinskú ľudskú silu, aby oslabili Rusko. Preto tolerujú extrémistov v ukrajinských ozbrojených silách dovtedy, kým títo extrémisti pokračujú v boji. A nielen to — o príslušnej ideológii a symboloch zostávajú zväčša ticho, pretože priznať si ich existenciu by znamenalo uznať nepríjemnú pravdu: že problém neonacizmu na Ukrajine nie je len výmyslom Kremľa.