Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Možno expresívne slovo v titulku, uznávam. Medzi vyjadrovaním sa niektorých našich (pseudo)politikov sa však stratí ako svätená voda, iste uznáte. Zopár nič neznamenajúcich poslancov národného parlamentu si z neho zjavne spravilo školiace stredisko vulgárneho primitivizmu a infantilnej arogancie a namiesto riadnej parlamentnej práce, za ktorú sú viac ako dobre platení, drzo blokujú chod zákonodarného zboru.
Jedno zo staročeských prísloví, ktoré iba veľmi ťažko možno preložiť do spisovnej slovenčiny, znie: „Jména hloupých na všech sloupých” . Popisuje situáciu, v ktorej niektorí ľudia nevhodne zanechávajú svoje podpisy, odkazy či „tagy“ na verejných priestranstvách, stenách, skalách alebo práve na stĺpoch. Prípadne – ako u nás – vo verejnom politickom a hlavne mediálnom priestore.
U zvierat je to prirodzená aktivita. U niektorých politikov však nielen nevkusná, ale doslova ponižujúca celé ich okolie. Nechápem, prečo by som sa ako volič, občan a platiteľ daní (aj na tých politikov) mal bez slovka protestu nechať urážať tým, že svoje intelektuálne impotentné smradľavé verbálne či vizuálne výlučky na mne zanechávajú ako kde a kedy sa im zachce. A ešte sa mlčky pozerať na to, ako sú na túto činnosť nesmierne hrdí a považujú ju za svoju politiku, za svoje politické hrdinské víťazstvá. Pritom sa vypočítavo slabošsky a najmä podlo skrývajú za imunitu pred zákonom za svoje vyjadrenia v rokovacej sále parlamentu.
Oplzlá vulgarita ako princíp parlamentarizmu?
Niektoré slová treba najmä tým, ktorí milujú politický exhibicionizmus, občas pripomenúť. V tomto kontexte teda považujme vulgaritu za používanie a zneužívanie hrubých, neslušný výrazov, ktoré vyjadruje silný negatívny postoj alebo emóciu. Nemusia to však byť iba výrazy. Tak, ako vztýčený prostredník je to aj používanie „invenčných“ nášiviek. Žijeme v parlamentnej demokracii, no napriek tomu konštatovaniu ma zaráža vysoké percento občanov, ktorí svojimi voličskými hlasmi posielajú do národnej rady svojich duševne vyšinutých zástupcov. Menovať tie karikatúry politikov ani netreba, všetci, možno aj vrátane nich, vedia, o koho konkrétne ide.
Nadšené médiá bývalého hlavného prúdu
Už dlho mám pocit, že niektorí novinári a keď už máme ten „gender“ aj a možno najmä novinárky, chodia na tlačové výstupy predstaviteľov zákonodarnej či výkonnej moci nadrogovaní. Alebo aspoň spití „pod obraz“. Súdim tak podľa ich otázok, podľa toho, ako opakovane ich kladú a podľa ich neschopnosti počúvať. Viem, ide skôr o neochotu, ako o neschopnosť. Tieto stojany na mikrofóny sú vždy priam nadšené, ak niekto z parlamentných „idiotov“ (vieme, koho tým výrazom myslím), niekomu zanadáva, niekoho slovne prefacká, opľuje, označkuje, proste sa na neho vyprázdni. Musí to byť riadna úchylka s takou pozornosťou a nadšením sledovať vylučovací proces psychicky narušeného „politika“. Následne ho reprodukovať a aktivisticky mediálne jeho verbálne výkaly šíriť.
Slušnému a najmä samostatne mysliacemu a konajúcemu (voliacemu) občanovi je na dávenie, ak musí pol volebného obdobia čítať nápis na tričku jedného vulgoexhibicionistu, potom po zmene rokovacieho poriadku zas transparent na kryte jeho počítača. A to je tak všetko, čo volič o dotyčnom politikovi registruje. Žiadna pridaná hodnota k parlamentarizmu. Alebo sa pozerať na trápne „zašifrované“ nápisy na nášivke saka, ktoré zjavne majú byť olympijským výkonom intelektuálnej práce iného politika. Lenže sú (v oboch prípadoch) iba parlamentnou olympiádou hlúposti, malosti a chudoby intelektu.
Komu sa chce denne pozerať na úchylov, ktorí pred nami „odhaľujú svoje kabáty“ a ešte z toho majú zjavne predovšetkým sexuálny pôžitok? Medicína má pre takú činnosť jasné číslo diagnózy.
(F 65.2 – exhibicionizmus - návratná alebo pretrvávajúca tendencia odhaľovať svoje genitálie pred cudzími, alebo ľuďmi na verejných priestranstvách, ...)
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.





"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát

Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie


Komentáre
31. 10. 2025