Reklama - Full Width
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
V malej reštaurácii na predmestí Osla sa skupina nórskych proeurópskych aktivistov pokúša o niečo, čo sa ich krajine desaťročia nedarilo - vrátiť tému vstupu do Európskej únie späť do verejnej diskusie. Tentoraz však impulz neprichádza z Nórska, ale z Islandu.
V auguste totiž Islanďania rozhodnú v referende o obnovení prístupových rokovaní s EÚ. Práve to podľa zástancov členstva môže výrazne ovplyvniť aj nálady v susednom Nórsku, ktoré spolu s Islandom patrí medzi krajiny úzko prepojené s Úniou, no bez plnohodnotného členstva.
„Máme toto leto na to, aby sme dosiahli kritické množstvo podpory v otázke EÚ,“ vyhlásila poslankyňa Labouristickej strany a šéfka proeurópskeho hnutia European Movement Trine Lise Sundnesová. Pri pohľade na zhromaždených aktivistov dodala: „Ak to chceme dosiahnuť, potrebujeme každého jedného z vás.“
Nórsko už dvakrát hlasovalo o vstupe do EÚ - v oboch prípadoch tesná väčšina rozhodla proti. Od posledného referenda však uplynulo viac než 30 rokov a podľa podporovateľov členstva sa Únia aj geopolitická situácia výrazne zmenili. „EÚ, o ktorej sme diskutovali v roku 1994, už neexistuje,“ povedala Sundnesová.
Nórsko je dnes členom Európskeho hospodárskeho priestoru aj schengenského priestoru a s Bruselom ho viaže viac než sto bilaterálnych dohôd. Krajina zároveň každoročne platí stovky miliónov eur do európskych fondov. Podľa priaznivcov vstupu však Oslo čoraz viac naráža na limity súčasného modelu.
„S dohodou o EHP sme žili dobre viac než 30 rokov. Ale teraz ju začíname prerastať. Pre svet, v ktorom dnes žijeme, už nestačí,“ tvrdí Sundnesová.
Odporcovia členstva však zostávajú silní. V kancelárii organizácie Nei til EU (Nie EÚ) v centre Osla stále visí veľký obraz fjordu, pri ktorom si politici EÚ pochutnávajú na hostine rozloženej na nórskej vlajke. Organizácia bola jednou z hlavných síl kampane proti vstupu v roku 1994. „Myslím si, že to zohralo veľkú úlohu v tom, že Nórsko vtedy hlasovalo proti. To je naša hrdá história,“ povedal Alexander Fossen Lange z organizácie Nei til EU.
Ľavica sa obáva najmä o pracovné práva, poľnohospodárstvo a rybolov, ktoré sú v krajine silno dotované štátom. „Naše poľnohospodárstvo je organizované veľmi decentralizovane a mzdy vyjednávame úplne inak ako v EÚ. Mnohé veci jednoducho nejdú dohromady,“ tvrdí Lange.
Naopak mladšia generácia podporovateľov členstva argumentuje tým, že Nórsko už dnes preberá väčšinu európskej legislatívy bez možnosti ovplyvniť jej podobu. „Keď sa nové smernice dostanú do Nórska cez dohodu o EHP, už sú úplne hotové. Nie je o čom diskutovať,“ povedal člen mládežníckej organizácie European Movement Mihajlo Samardžič. „Ak by sme mali zástupcov v inštitúciách EÚ, mohli by sme ovplyvňovať, ako vznikajú pravidlá, ktoré zasahujú veľkú časť našich životov.“
Silným argumentom zástancov vstupu sa v posledných rokoch stáva aj bezpečnosť. Po ruskej invázii na Ukrajinu a rastúcich pochybnostiach o budúcej podpore USA v NATO začína časť Nórov vnímať EÚ aj ako bezpečnostného hráča.
„Už nemôžeme veriť Spojeným štátom, možno už nikdy,“ vyhlásil generálny tajomník Liberálnej strany Fredrik Carstens. „V geopolitickej situácii, v akej sme dnes, je veľmi nebezpečné zostať osamote. Nórsko je pravdepodobne jednou z najzraniteľnejších krajín v Európe.“
Podobný názor zastáva aj líderka konzervatívcov Ine Eriksen Søreideová, podľa ktorej by Nórsku najviac prospelo plnohodnotné členstvo v EÚ. Napriek tomu väčšina verejnosti zatiaľ veľkú zmenu nechce. Mnohí Nóri považujú súčasný model vzťahov s Bruselom za dostatočne pohodlný. „Je to téma, ktorá voličov veľmi nezaujíma. Akoby žili v bubline,“ poznamenal Carstens.
Podľa prieskumov síce podpora členstva mierne rastie, zároveň však pribúda nerozhodnutých - najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili emotívne referendum z roku 1994. Práve preto proeurópske organizácie vkladajú veľké nádeje do islandského referenda. Ak by Island obnovil rokovania s EÚ, Nórsko by spolu s Lichtenštajnskom zostalo jedinou krajinou EHP mimo Únie.
„Ľudia sú dnes spokojní s dohodou o EHP,“ povedala Sundnesová. „Ale ak by Island odišiel, zostali by len Nórsko a Lichtenštajnsko. To by zásadne zmenilo situáciu.“
Lídri nórskych proeurópskych síl však zároveň upozorňujú, že prípadné tretie referendum by muselo byť dokonale pripravené. Ďalšia porážka by totiž mohla tému členstva pochovať na ďalšie desaťročia. „Príliš dlho sme dovolili, aby príbeh o EÚ určovali odporcovia členstva,“ uzavrela Sundnesová svoje vystúpenie v reštaurácii v Osle. „To sa teraz musí skončiť.“
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát
Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie
Komentáre
31. 10. 2025
10. 7. 2026
4. 6. 2026
4. 6. 2026
