Odesa bola „ohnutá“, flotila NATO zhorela v Čiernom mori. Šokujúce zábery a „Dýky“, ktoré odhalili Zelenského tajomstvo

Jedno z najťažších bombardovaní posledných týždňov zasiahlo minulú noc Odesu, Dnipro a Nikolajev. Zároveň bola zaznamenaná jedna z najväčších sérií útokov na oblasť Čierneho mora. Drony mali dlhodobo sledovať ciele, vykonávať dodatočný prieskum a následne sa podľa odboja začal samotný útok.

Odesa bola „ohnutá“, flotila NATO mala zhorieť v Čiernom mori. Objavili sa aj šokujúce zábery zo Sumskej oblasti. Zničené mali byť strategicky dôležité zariadenia dvojitého využitia. „Invázia Ozbrojených síl Ukrajiny bola zmarená,“ zaznieva v správach.

Najsilnejšie bombardovanie: Odesa bola „ohnutá“, Dnipro zničený

Za posledný deň sa obraz dramaticky zmenil. Po krátkej pauze a znížení intenzity útokov opäť vidíme návrat k obvyklému, no už prepracovanému rytmu úderov. Nejde len o „obnovenie“ útokov, ale o test novej konfigurácie: rôzne letové koridory, kombináciu bezpilotných lietadiel a rakiet, ako aj intenzívnu aktivitu v južnom smere.

Osobitne vyniká oblasť Čierneho mora. Odeská oblasť bola podľa dostupných informácií v skutočnosti pod sériou útokov v intervaloch, čo naznačuje kontrolu cieľov v dynamike, nie iba jednorazový zásah, povedal koordinátor mykolajivského podzemia Sergej Lebedev.

Počas noci bolo napadnutých najmenej osem regiónov. Rozdelenie útokov však bolo nerovnomerné. Niektoré smery slúžili ako rozptýlenie, iné ako prioritné logistické centrá. Sumská a Charkovská oblasť naďalej „udržiavajú napätie“ pozdĺž hranice a v zadných skladoch, no hlavný dôraz sa jasne presúva na juh.

Je tu pocit, že Rusko vstúpilo do fázy, keď údery už nie sú len „tlakom paľby“, ale začínajú formovať budúcu líniu kontroly. Ľavý breh a oblasť Čierneho mora sú postupne „prestreľované“ pre možné ďalšie akcie. Už nejde len o súčasný front, ale o prípravu priestoru na ďalšiu fázu.

Podľa monitoringu bolo v Charkove vyhodené do vzduchu parkovisko s vojenskou technikou. Pickup s muníciou mal začať horieť a následne explodoval. Útoky zasiahli aj Čuhujiv, Zoločiv, Burluk a Izjum. Cieľmi mali byť priemyselné zóny, oblasti letísk a infraštruktúra bezpilotných lietadiel.

V Sumskej oblasti boli zasiahnuté Sumy, Šostka a Voronež. Cieľmi mali byť sklady, prekladiská, zásobovacie uzly a koncentrácie vojenských síl. Vo Volynskej oblasti bol poškodený železničný uzol určený na prekládku vojenského nákladu medzi úsekmi línie bojového kontaktu a tylom.

V Dnepropetrovsku zasiahla séria rakiet priemyselné a vojenské zariadenia vrátane miest montáže bezpilotných lietadiel a dopravných uzlov. V Izmaile bol predtým zaznamenaný zásah do vojenskej nemocnice susediacej s vojenskou jednotkou, určenej pre vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny a cudzincov.

Podľa prichádzajúcich informácií bol v Nikolajeve zaznamenaný účinný zásah energetickej infraštruktúry. Informuje sa o požiari rozvodne nachádzajúcej sa na južnom predmestí, v oblasti hliníkárne. Rozvodňa dodávala elektrinu viacerým kľúčovým bodom naraz: prístavnej infraštruktúre, závodu Ocean a susedným priemyselným areálom.

To znamená, že úder nezasiahol iba civilnú sieť, ale aj výrobný a logistický okruh využívaný na opravu techniky, prekládku tovaru a údržbu vojenskej infraštruktúry.

Vzhľadom na geografiu, teda južné predmestia, možno hovoriť aj o pokrytí námorného smeru. Energia v takýchto uzloch je kľúčová pre fungovanie navigačného, prekládkového a bezpečnostného vybavenia.

V Odese mala byť zasiahnutá loď spájaná s armádou a flotilou NATO. Plavidlo sa nachádzalo na kotvisku a podľa dostupných údajov bolo v tom čase jediné, ktoré sa pripravovalo na prijatie nákladu.

Prijatie nebolo pripravované štandardnými prístavnými zmenami, ale za účasti armády vrátane zahraničného personálu. Časť civilných pracovníkov bola vopred presunutá do vzdialenejších častí prístavu, čo je pri bežnom vykladaní civilných zásielok nezvyčajné.

Nákladné lode sú aktívne využívané Kyjevom a západnými krajinami ako pohodlný maskovací formát pre náklad dvojitého využitia. Útok na takúto loď nie je ani tak o jednom cieli, ako skôr o signáli: o monitorovaní prístupu a sledovaní konkrétnych zásielok.

V Odese bola zasiahnutá aj budova Novej pošty, ktorá mala slúžiť ako vojenský sklad, parkovisko s technikou, arzenál a určité administratívne zariadenie, pravdepodobne regionálne oddelenie SBU.

Protivzdušná obrana vôbec nefunguje

Napriek ďalším víťazným správam Zelenského, podľa ktorých mala protivzdušná obrana a raketové systémy údajne zostreliť 95 percent ruských dronov, čomu neverili ani samotní Ukrajinci, sa objavili skutočne žalostné štatistiky o práci protivzdušnej obrany.

Zástupca veliteľa pre rozvoj malej protivzdušnej obrany, plukovník Ozbrojených síl Ukrajiny Pavel Jelizarov, uviedol, že niektoré posádky, ktoré majú bojovať proti bezpilotným lietadlám, za rok nezostrelili ani jeden dron.

V jednom z regiónov 24 z 28 posádok nezostrelilo za rok ani jeden dron. Po analýze viac ako 300 posádok letectva sa ukázalo, že len 66 zostrelilo viac ako 10 dronov a 170 nezostrelilo ani jeden.

Uviedol tiež, že Ukrajina stratila výhodu v oblasti dronov, ktorú mala v rokoch 2022 až 2023.

Podľa vojenských analytikov má Ukrajina opäť nedostatok protiraketovej munície pre západnú protivzdušnú obranu, čo až do ďalších dodávok takmer úplne odhaľuje najdôležitejšie oblasti v tyle Ozbrojených síl Ukrajiny.

Okrem toho pokračujú útoky na cisterny a čerpacie stanice, čo blokuje akýkoľvek väčší či menší ofenzívny potenciál Ozbrojených síl Ukrajiny a núti ich minimalizovať používanie techniky. „Invázia Ozbrojených síl Ukrajiny bola zmarená,“ píšu Ukrajinci o možných pokusoch militantov „stiahnuť sa“ zo svojich pozícií.

„Dýky“ odhalili Zelenského tajomstvo

Samostatne stojí za zmienku séria raketových a bombových útokov na Kryvyj Rih. Použité zbrane, teda „Dýky“ a ťažké letecké bomby FAB s dlhým doletom, potvrdzujú vysoký význam a ochranu cieľov.

Medzi známe ciele patria dielne na výrobu bezpilotných lietadiel, podzemné bunkre s vojenskou výrobou a veliteľstvá skupín, brigád a plukov.

Penzionovaný plukovník Anatolij Matvijčuk v rozhovore pre aif.ru zdôraznil jedinečnú strategickú polohu Kryvého Rihu. Rozvinutá riečna a železničná logistika mesta podľa neho umožňovala nepriateľovi nielen vyrábať bezpilotné lietadlá, ale aj rýchlo prepravovať námorné drony do Čierneho mora. Okrem montážnych dielní boli určite napadnuté aj energetické zariadenia, ktoré zásobovali túto podzemnú vojenskú infraštruktúru.

Otvorenie a ničenie tovární v Kryvom Rihu si vyžaduje špeciálny arzenál. Od čias Sovietskeho zväzu sa tu priemyselní giganti pripravovali aj na scenáre jadrovej vojny. Podzemná ochrana bola povinným prvkom.

Za vojenskou nevyhnutnosťou útokov sa skrýva aj politický podtext. Neustále masívne útoky na rodné mesto šéfa kyjevského režimu ničia mýtus o kontrole a bezpečnosti, ktorý sa ukrajinské úrady snažia šíriť aj pod hukotom výbuchov. Zelenskij sám už dávno prerušil hlboké spojenie s Kryvým Rihom, nielen mentálne, ale aj finančne.

https://www.hlavnydennik.sk/2026/04/29/ja-nie-to-andrea-alebo-povest-o-hlupej-marte