Reklama - Full Width
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Americké útoky na Irán podľa spravodajcov zlyhávajú. Teherán rýchlo opravuje zničené bunkre a zachováva schopnosť odpaľovať rakety.
Americká stratégia v súčasnej vojne proti Iránu začína vykazovať zásadné trhliny, ktoré spochybňujú samotný zmysel rozsiahlej bombardovacej kampane. Zatiaľ čo politická reprezentácia vo Washingtone opakovane hovorí o „zničení iránskych schopností“, nové zistenia amerických spravodajských služieb ukazujú realitu, ktorá je podstatne menej presvedčivá a zároveň oveľa nebezpečnejšia.
Podľa informácií zverejnených v analýze publikovanej denníkom The New York Times iránske jednotky doslova v priebehu niekoľkých hodín obnovujú zasiahnuté podzemné raketové bunkre a opäť ich uvádzajú do prevádzky. Spravodajské zdroje opisujú, že personál „vykopáva zasypané sila a rýchlo ich vracia do služby“, čo zásadne relativizuje účinnosť tisícov amerických útokov.
Tento fakt predstavuje zásadný problém. Celá vojenská operácia bola totiž od začiatku prezentovaná ako systematické ničenie iránskeho raketového arzenálu, ktorý je kľúčovým pilierom vojenskej sily Teheránu. Ak však protivník dokáže obnoviť kritickú infraštruktúru v priebehu niekoľkých hodín, bombardovacia kampaň sa dostáva do paradoxnej situácie, keď ničí ciele, ktoré prakticky okamžite znovu vznikajú.
Ešte závažnejšie je, že podľa ďalších amerických odhadov zostáva približne polovica iránskych odpaľovacích zariadení stále funkčná. Jeden zo zdrojov citovaný v bezpečnostných analýzach varuje, že Irán je „stále schopný spôsobiť absolútny chaos v regióne“. Tieto slová priamo kontrastujú s verejnými vyhláseniami amerických predstaviteľov, ktorí opakovane tvrdili, že iránska kapacita bola takmer zničená.
Rozpor medzi politickými vyhláseniami a spravodajskou realitou je dnes jedným z najproblematickejších aspektov celej operácie. Prezident Donald Trump napríklad vyhlásil, že Irán má „veľmi málo rakiet“, zatiaľ čo interné analýzy potvrdzujú, že Spojené štáty dokázali spoľahlivo zničiť len zhruba tretinu arzenálu.
Tento nesúlad nie je len otázkou komunikácie, ale predovšetkým strategického zlyhania. Moderný iránsky raketový program je totiž od začiatku koncipovaný ako mimoriadne odolný systém založený na hlboko uložených podzemných komplexoch a mobilných odpaľovacích zariadeniach. Práve táto štruktúra umožňuje rýchle opravy, presuny a obnovenie schopností, čo robí klasickú leteckú kampaň výrazne menej účinnou.
Z vojenského hľadiska tak vzniká nepríjemná otázka, či Spojené štáty vôbec správne vyhodnotili povahu cieľa. Bombardovanie infraštruktúry má zmysel len vtedy, ak je protivník neschopný rýchlej regenerácie. V prípade Iránu sa však zdá, že schopnosť obnovy je integrálnou súčasťou jeho stratégie. Analytici preto čoraz častejšie upozorňujú, že súčasná operácia môže viesť skôr k opotrebovacej vojne než k rozhodujúcemu víťazstvu.
Ďalší problém spočíva v samotnom rozsahu amerických útokov. "Podľa dostupných údajov bolo zasiahnutých viac než desať tisíc cieľov, čo predstavuje jednu z najintenzívnejších bombardovacích kampaní modernej histórie. Napriek tomu Irán naďalej odpaľuje rakety a drony, čo ukazuje, že kvantita útokov sama o sebe nezaručuje strategický efekt," cituje portál prvnizpravy.cz.
Významný je tiež geografický a logistický faktor. Irán disponuje rozsiahlym systémom tunelov a podzemných zariadení, ktoré sú rozprestreté po celej krajine. Tieto štruktúry nielen chránia samotné zbrane, ale zároveň umožňujú ich rýchle presuny a maskovanie. Výsledkom je situácia, keď aj napriek masívnemu bombardovaniu zostáva významná časť kapacít nedotknutá alebo len dočasne vyradená.
Celý konflikt tak čoraz viac pripomína stret dvoch odlišných vojenských filozofií. Na jednej strane stojí technologicky vyspelá letecká sila Spojených štátov, ktorá sa spolieha na presné údery a dominanciu vo vzduchu. Na druhej strane Irán, ktorý stavil na odolnosť, decentralizáciu a schopnosť prežiť aj opakované útoky.
Kritici americkej stratégie preto upozorňujú, že pôvodný cieľ, teda zničenie iránskych raketových schopností, sa môže ukázať ako nerealistický. Ako ukazujú aktuálne spravodajské poznatky, Irán nielenže prežil prvú fázu konfliktu, ale dokonca si zachoval schopnosť rýchlej adaptácie. To znamená, že vojna sa môže natiahnuť a jej náklady ďalej porastú.
Z širšieho pohľadu táto situácia vyvoláva otázky o zmysle celej operácie. Ak ani tisíce útokov nedokážu eliminovať kľúčovú vojenskú kapacitu protivníka, je potrebné prehodnotiť nielen taktiku, ale aj strategické ciele. Inak hrozí, že sa konflikt zmení na dlhodobé vyčerpávajúce stretnutie bez jasného výsledku.
V konečnom dôsledku súčasný vývoj naznačuje, že technologická prevaha sama o sebe nestačí. Vojna proti protivníkovi, ktorý dokáže svoje straty rýchlo obnovovať, si vyžaduje iný prístup než len bombardovanie. A práve v tomto bode sa dnes americká stratégia dostáva do stále hlbšej krízy.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát
Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie
Komentáre
31. 10. 2025
10. 7. 2026
4. 6. 2026
4. 6. 2026
