Reklama - Full Width
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Podľa europoslanca Erika Kaliňáka rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade Wojewoda Mazowiecki posúva hranice medzi právom členských štátov a rozhodnutiami Bruselu a Luxemburgu. Pod zámienkou voľného pohybu osôb a ochrany „rodinného života“ podľa neho oslabuje národné ústavy a otvára dvere povinnému uznávaniu zväzkov, ktoré domáce právo nepozná. Nejde tak len o právny precedens, ale o politický signál, kto bude v budúcnosti rozhodovať o definícii rodiny, manželstva a národnej identity.
V závere roka prevzal opraty politického aktivizmu Súdny dvor. Po jeho rozsudku v prípade, ktorý do povedomia verejnosti vstúpil pod označením „Wojewoda Mazowiecki“, sa zdá, že hranice toho, o čom ešte rozhodujú členské štáty, a toho, čo už nariaďuje Brusel a Luxemburg, sa opäť posunuli. Tentoraz nám Súdny dvor jasne dal najavo kto u nás určuje, čo je a čo nie je rodina. Nie, nie je to vláda, parlament, nie je to ani Ústava a už vôbec nie verejnosť. Sú to ... európski sudcovia.
Poďme však po poriadku. O čo v prípade Wojewoda Mazowiecki vlastne ide? Celý príbeh sa začína v roku 2018. Dvaja poľskí občania, dvaja muži, odišli do Nemecka, kde sa po istom čase zosobášili. Keď sa vrátili do Poľska, chceli, aby im poľský matrikár prepísal nemecký sobášny list do poľskej matriky. Žiadali o to napriek tomu, že akiste vedeli, že Poľsko má úplne jasnú a nekompromisnú ústavnú definíciu: manželstvo je zväzok muža a ženy. Nikdy inak. Úradník preto urobil presne to, čo mu prikazuje zákon – povedal nie.
O niekoľko rokov neskôr, v roku 2025, však Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že poľská Ústava v tejto veci nehrá hlavnú úlohu. Podľa Súdneho dvora je dôležitejšie, aby občania EÚ pri presúvaní sa medzi krajinami „nestratili svoj status“. Veď predsa, keď si niečo legálne „vybavíš“ v jednom štáte, nesmieš to pri prechode hraníc „stratiť“. Inak je to vraj prekážka voľného pohybu. V preklade to znamená - ak sa dvaja muži stali manželmi v Nemecku, musí to Poľsko aspoň administratívne uznať. Nie preto, že by to chceli Poliaci. A vôbec nie preto, že by to umožňoval ich právny poriadok, ten je v tejto veci druhoradý. Poľsko musí takéto manželstvo zapísať do matriky preto, lebo si to želajú sudcovia v Luxemburgu, ktorí sa pri tom „zakrývajú“ účelovým výkladom európskeho práva.
Vôbec ich pri tom netrápi ani to, že uzavretím manželstva v Nemecku možno len obchádzajú poľský právny poriadok, ktorý manželstvo osôb rovnakého pohlavia neumožňuje. A namiesto toho, aby Súdny dvor rešpektoval tradičný princíp občianskeho práva, podľa ktorého je neplatným každý úkon, ktorým sa obchádza právo, Luxemburg kára Poľsko a žiada po ňom, aby takýto zväzok akceptovalo.
Rozsudok Súdneho dvora Wojewoda Mazowiecki nie je rozhodne zanedbateľným. Je to silný, nie prvý a rozhodne nie posledný, pokus otvoriť dvere doktríne, ktorá doteraz v európskom práve neexistovala. Nazvime ju „kontinuita civilného statusu“. Podľa tejto doktríny stačí, aby niektorý štát EÚ uzákonil akúkoľvek formu zväzku, a jeho účinky sa budú automaticky prenášať aj do štátov, ktoré ho vôbec neuznávajú. Dnes ide o manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zajtra to môžu byť zväzky viacerých osôb, ktoré už nie sú sci-fi, ale reálnou témou v niektorých západných krajinách. A kto vie, čo príde potom. A ak sa to Slovensku, či Poľsku nepáči? Nevadí, Súdny dvor sa postará, aby to aj tieto krajiny museli „aspoň formálne“ rešpektovať.
Súdny dvor sa pri svojom rozhodnutí opiera aj o Chartu základných práv. Tvrdí, že ak štát nezapíše, a teda neuzná cudzie manželstvo, diskriminuje tým dvoch ľudí v ich „rodinnom živote“. Lebo, ak niekde nepovažujú váš „rodinný život“ za rodinný, tak vás vlastne diskriminujú. Pri tom všetkom však Súdny dvor, akiste nedopatrením, opomenul to, že Charta platí iba vtedy, keď štát vykonáva európske právo. A práve tu je problém - som presvedčený, že situácia, ktorá je opísaná vyššie nijako zvlášť nesúvisí s právom EÚ. Napriek tomu Luxemburgu neprekážalo rozhodovať o otázke, ktorá je hlboko zakorenená v poľskej národnej identite a ústavnom poriadku.
Súdny dvor v rozsudku prezentoval aj značnú mieru odvahy. Konkrétne vtedy, keď prezentoval tvrdenie, že zapísanie cudzieho sobášneho listu vlastne „nič nemení“, lebo vraj je to len „deklaratórne“. Už dnes však vieme, že ak raz uznáte status, skôr či neskôr sa objaví niekto, kto bude žiadať viac - dedenie, spoločný majetok, daňové výhody, sociálne dávky či dokonca adopcie. Takéto precedensy sa nerodia zo dňa na deň. Začínajú sa presne takto: malým podpisom v matrike, ktorý má vraj „len deklaratórnu“ povahu.
To, čo dnes zažívajú Poliaci, môže byť o pár mesiacov realitou aj na Slovensku. Naša Ústava, hovorí jasne - manželstvo je zväzok muža a ženy. Ale podľa logiky rozsudku Súdneho dvora to už nemusí stačiť. Slovenský občan sa môže oženiť či vydať v krajine, ktorá povoľuje akýkoľvek typ zväzku, a po návrate domov vyžadovať jeho uznanie. A slovenské orgány sa ocitnú v rovnakej situácii ako poľské. Medzi Ústavou a rozsudkom vykladajúcim právo Európskej únie.
Najväčší problém je, že Súdny dvor v rozsudku Wojewoda Mazowiecki nevytýčil žiadne hranice. Nepovedal, čo ešte musíme uznať a čo už nie. Nehovorí, dokedy platí národná identita a kde sa začína povinnosť podriadiť sa rozhodnutiam iných štátov. Hovorí len to, že status raz získaný v jednej krajine má platiť všade.
Pre verejnosť je toto rozhodnutie jasným signálom. Nejde len o technickú právnu vec. Ide o to, kto bude do budúcna určovať definíciu rodiny, manželstva a národnej identity. Či bude mať posledné slovo parlament, ústava a verejná vôľa, alebo európske inštitúcie:
A práve preto mnohí vnímajú tento rozsudok nie ako obyčajné rozhodnutie súdu, ale ako politický krok, ktorý môže zásadne meniť podobu krajiny bez súhlasu jej obyvateľov. Tieto signály treba brať vážne. To, čo sa dnes javí ako právnická hra v Luxemburgu, sa zajtra môže stať realitou v našich matrikách, na našich súdoch a v našom každodennom živote.
Komentár Mgr. Erika Kaliňáka - nezaradený poslanec Európskeho parlamentu
„Výlučnú zodpovednosť nesie poslanec, ktorý financuje túto politickú a informačnú činnosť. Európsky parlament nie je zodpovedný za žiadne použitie informácií, ktoré tieto materiály obsahujú."
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát
Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie
Komentáre
31. 10. 2025
