Reklama - Full Width
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Pred desiatimi rokmi predniesla vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii v Berlíne pamätnú vetu: „Wir schaffen das!“ („Zvládneme to!“). Tieto slová sa stali symbolom reakcie na vrcholiacu migračnú krízu, keď do Európy, a najmä do Nemecka, prúdili stovky tisíc utečencov, prevažne z vojnových zón na Blízkom východe, ako bola Sýria, Irak či Afganistan. Merkelová svojím vyhlásením 31. augusta 2015 vyjadrila odhodlanie prijať humanitárnu výzvu a zároveň upokojiť obavy verejnosti. O desať rokov sa Nemecko aj Európa obzerajú za týmto okamihom s rozporuplnými pocitmi.
V lete 2015 dosiahla migračná kríza v Európe vrchol. Tisíce ľudí denne prekračovali hranice Európskej únie, často pri tom títo migranti riskovali životy na nebezpečných trasách cez Stredozemné more alebo cez Balkán. Obrazy preplnených člnov, zúfalých rodín a tragédií otriasli svetom, pripomínajú české Parlamentní Listy.
Nemecko, ako ekonomicky najsilnejšia krajina EÚ, sa stalo hlavným cieľom mnohých utečencov. V reakcii na túto situáciu Merkelová v auguste 2015 rozhodla, že Nemecko dočasne otvorí hranice pre utečencov uviaznutých v Maďarsku, a zaviazala sa k prijatiu stoviek tisíc žiadateľov o azyl. Jej vyhlásenie „Wir schaffen das“ bolo nielen výzvou na solidaritu, ale aj politickým gestom, ktoré malo ukázať, že Nemecko je pripravené čeliť výzvam integrácie a zabezpečiť humanitárny prístup.
Výročie pripomína český ekonóm Vladimír Pikora (Motoristi sebe) na svojom facebookovom účte slovami: „Nesmieme zabúdať – 10 rokov od tragického výroku.“
Nemecko prijalo vyše 1,1 milióna žiadateľov o azyl, čo bolo bezprecedentné číslo. Merkelová zdôrazňovala, že Nemci majú morálnu povinnosť pomôcť a že krajina zvládne túto výzvu. Tento postoj bol podporovaný časťou verejnosti, najmä prostredníctvom tzv. „Willkommenskultur“ (kultúry privítania), kedy tisíce dobrovoľníkov pomáhali utečencom s ubytovaním, jazykovými kurzami či základnými potrebami.
Rozhodnutie kancelárky Merkelovej vyvolalo už v roku 2015 rozporuplné reakcie. Na jednej strane bolo chválené ako akt humanity a odvahy. Medzinárodné spoločenstvo, vrátane OSN a humanitárnych organizácií, ocenilo Nemecko za jeho vedúcu úlohu v krízovej situácii.
Na druhej strane však narazilo na odpor ako v Nemecku, tak aj v ďalších európskych krajinách. Kritici, vrátane niektorých nemeckých politikov z CSU alebo z AfD, varovali pred preťažením sociálneho systému, kultúrnymi konfliktami a bezpečnostnými rizikami. V iných krajinách EÚ, najmä v strednej a východnej Európe, bolo rozhodnutie vnímané ako jednostranné a viedlo k napätiu ohľadom povinných kvót na prerozdeľovanie utečencov.
V Nemecku samotnom sa objavili obavy z integrácie. Aj napriek optimizmu Merkelovej sa ukázalo, že jazykové bariéry, rozdielne vzdelávacie úrovne a kultúrne odlišnosti predstavujú značné výzvy. Udalosti, ako napríklad silvestrovské útoky v Kolíne nad Rýnom v roku 2015, keď boli hlásené prípady sexuálneho obťažovania zo strany migrantov, posilnili skeptické hlasy.
Desať rokov po „Wir schaffen das“ je hodnotenie politického odkazu Angely Merkelovej rozporuplné. Na jednej strane mnohí uznávajú, že Nemecko zvládlo bezprecedentnú výzvu lepšie, než mnohí očakávali.
Na druhej strane dlhodobé výzvy pretrvávajú. Integrácia je nerovnomerná – niektorí utečenci stále čelia nezamestnanosti, sociálnemu vylúčeniu alebo jazykovým bariéram. Verejná diskusia o migrácii zostáva polarizovaná, najmä v čase ekonomických neistôt a rastúcich životných nákladov. Podľa prieskumov z roku 2025 považuje 55 % Nemcov rozhodnutie Angely Merkelovej za „správne z morálneho hľadiska“, ale iba 30 % verí, že integrácia bola plne úspešná.
V Európe má migračná kríza z roku 2015 trvalý vplyv na politiku. Krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Slovensko či Česko posilnili svoj odpor voči migračným kvótam, čo prehĺbilo rozpory vo vnútri EÚ. Zároveň sa zmenil prístup k hraničnej kontrole – vznik agentúry Frontex a dohody s tretími krajinami, ako je Turecko, ukazujú na snahu o „externalizáciu“ migračnej politiky. Samotná Merkelová v roku 2022 priznala, že niektoré aspekty krízy mohli byť riešené lepšie, najmä koordinácia na európskej úrovni.
Symbol odvahy aj rozporov „Wir schaffen das“ zostáva jedným z najikonickejších momentov éry Angely Merkelovej. Pre niektorých je dôkazom morálneho vedenia a schopnosti Nemecka prekonávať krízy. Pre iných je to symbolom naivity a podcenenie dlhodobých dopadov masovej migrácie.
Otázky migrácie a identity zostávajú v srdci európskej politiky a pravdepodobne budú formovať debaty aj v nasledujúcich rokoch.
V súčasnej dobe sa českí politici k migračnej kríze vracajú najmä v súvislosti s aktuálnymi európskymi výzvami, ako je nový Pakt o migrácii a azyle alebo pretrvávajúce napätie okolo migrácie. Premiér Petr Fiala a koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) pokračujú v konzervatívnom prístupe k migrácii. Fiala sa síce priamo k „Wir schaffen das“ nevyjadril, ale jeho vláda podporuje reformu migračnej politiky EÚ, ktorá kladie dôraz na ochranu vonkajších hraníc a dobrovoľnú solidaritu namiesto povinných kvót.
Hnutie ANO naďalej kritizuje európsku migračnú politiku. Babiš sa vymedzuje proti „slniečkárskym“ postojom a zdôrazňuje ochranu českých záujmov.
Aj Okamura kritizuje európskych lídrov za ich prístup k migrácii a spája migračnú krízu s obavami z „islamizácie“ Európy.
?Následky prijatia ukrajinských utečencov, o ktorých sa mlčí. Tomio Okamura poukázal na to, že kvôli prijatiu veľkého množstva migrantov sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj bývania pre samotných Čechov. pic.twitter.com/IajHX5ZnXZ
— neČT24 (@42TCen) August 30, 2025
Českí politici reflektujú migračnú krízu a výrok „Wir schaffen das“ predovšetkým ako varovný príklad nepremyslenej politiky. V debate je viditeľný posun od humanitárneho aspektu krízy k bezpečnostným a ekonomickým otázkam.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát
Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie
Komentáre
31. 10. 2025
10. 7. 2026
4. 6. 2026
4. 6. 2026
