Úrad vlády SR privíta predstaviteľov Benátskej komisie

Úrad vlády SR dnes privíta predstaviteľov Benátskej komisie k zákonu o stransparentnení mimovládneho sektora a pripravovaným hodnotovým zmenám Ústavy SR.

Za posledný polrok Slovenskú republiku navštívilo niekoľko delegácií medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom (EÚ, Rada Európy, OBSE, OSN, GRECO, GAC, CINGO). Nad intenzitou týchto misií k totožným témam v tejto chvíli nebudeme špekulovať.

Zo strany SR bola zakaždým poskytnutá plná súčinnosť a komunikačná transparentnosť s cieľom poskytnúť všetky vysvetlenia, ktoré boli jednotlivými organizáciami požadované. Uvedený prístup bol ocenený a pomohol vyvrátiť pochybnosti a dezinterpretácie, na základe ktorých boli tieto misie iniciované.

Vzhľadom na to, že sa tieto návštevy stali súčasťou politického súboja, ktorý poškodzoval záujmy SR, a v niektorých prípadoch sa z nich vytratila vecnosť a odbornosť, rozhodli sme sa pristúpiť k zverejneniu expertných odpovedí a vysvetlení, ktoré od nás požadovala Benátska komisia, s cieľom vopred ochrániť odborný rozmer ich návštevy pred politizáciou.

Otázky a odpovede k zákonu o stransparentnení mimovládneho sektora:

1. Ako bol posúdený potenciálny vplyv zmien a doplnení (vrátane akýchkoľvek možných negatívnych vplyvov na združenia, pokiaľ ide o účinné uplatňovanie slobody združovania, práva na súkromie a zákazu diskriminácie, alebo či sa konkrétny cieľ boja proti praniu peňazí a terorizmu dá dosiahnuť prostredníctvom alternatívnych opatrení alebo cielených právnych predpisov atď.)?

Hlavným cieľom zákona je zvýšenie transparentnosti verejného života, čo predstavuje samo o sebe legitímny cieľ, pričom prispieva aj k ochrane práv iných (právo na informácie, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných) a verejného poriadku (prevencia konfliktov záujmov, korupcie a prania špinavých peňazí či zneužívania mimovládnych neziskových organizácií na uskutočňovanie činností vyhradených politickým stranám). Ide o legitímny cieľ z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z pohľadu Súdneho dvora Európskej únie (C-78/18 Európska komisia proti Maďarsku).

V demokracii je kľúčové, aby občania mali informácie o tom, kto sa významným spôsobom podieľa na formovaní verejného života. Poznanie týchto súvislostí, ktoré je tiež naplnením práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a podmienkou informovanej účasti na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, prispieva k zvýšeniu informovanosti občanov, formovaniu ich povedomia o verejnom živote a umožňuje spoločnosti robiť odbornejšie a efektívnejšie rozhodnutia, čím prispieva ku skvalitňovaniu demokratického systému ako takého. Z uvedeného vyplýva, že legitímny cieľ napadnutého zákona nebolo možné dosiahnuť aj miernejším opatrením, napr. poskytnutím predmetných informácií len orgánom verejnej moci.

Dopad opatrení sme posudzovali predovšetkým porovnaním s obdobnými právnymi úpravami dlhodobo platnými v Slovenskej republike, ktoré sú všeobecne spoločensky, politicky aj ústavnoprávne akceptované, napríklad:

• zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO)
• zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO)
• zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO)
• zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO)
• zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO)
• zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO a prahových hodnôt pre zverejňovanie príspevkov)
• zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani (ohľadom zverejňovania osobných údajov prispievateľov a členov orgánov MVO a prahových hodnôt pre zverejňovanie príspevkov)
• zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách – znenie pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. (ohľadom primeranosti sankcií a povinností transparentnosti)
• zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby – znenie pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. (ohľadom primeranosti sankcií a povinností transparentnosti)
• zákon č. 147/1997 Z. z. neinvestičných fondoch – znenie pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. (ohľadom primeranosti sankcií a povinností transparentnosti)

K zákonu boli taktiež vedené početné konzultácie a prebiehala rozsiahla verejná diskusia (pôvodný poslanecký návrh zákona bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky 24. marca 2024 a schválený bol až 16. apríla 2025), výsledky z ktorej boli prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sčasti zapracované do konečného znenia zákona, ako uvádzame v odpovedi na nasledujúcu otázku. Čo sa týka primeranosti prahových hodnôt pre vznik povinnosti podať výkaz a uviesť informácie o prispievateľoch MVO, bližšie ich vysvetľujeme v odpovedi na otázku 3.

Opierali sme sa tiež o odporúčania medzinárodných organizácií FATF a OECD:

• OECD uvádza: „Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov.“ (s. 74)
• OECD uvádza: „V Slovenskej republike v súčasnosti neexistujú žiadne požiadavky na transparentnosť v súvislosti s financovaním zdrojov a činností. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti zverejňujú svoje výročné správy a zdroje financií, zatiaľ čo iné nie. Zabezpečenie štrukturálnej transparentnosti v organizáciách občianskej spoločnosti by malo byť prioritou, pretože jej nezabezpečenie negatívne ovplyvňuje dôveryhodnosť organizácií občianskej spoločnosti ako obhajcov boja proti korupcii a obmedzuje ich schopnosť zastupovať záujmy občanov.“ (s. 74)
• Financial Action Task Force uvádza: „Zdroje financovania, vrátane podrobností o hlavných prispievateľoch – verejných aj súkromných – ako aj výška príspevkov, by mali byť verejne dostupné.“ (s. 78)
• Financial Action Task Force uvádza: „Krajina môže od neziskových organizácií vyžadovať, aby vydávali výročné finančné výkazy, ktoré obsahujú podrobný rozpis príjmov a výdavkov.“ (s. 19) „Krajina môže od neziskových organizácií vyžadovať uchovávanie záznamov o domácich a medzinárodných transakciách v dostatočne podrobnej forme na overenie, že finančné prostriedky boli prijaté a použité spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi a účelom organizácie.“ (s. 19)

Čo sa týka samotného výkazu transparentnosti, po schválení zákona v Národnej rade SR a jeho podpísaní prezidentom vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky predbežnú informáciu o spustení legislatívneho procesu k opatreniu s možnosťou zapojiť sa do konzultácie. Táto predbežná informácia bola verejné dostupná – link:

https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/PI/2025/126

Nakoľko sa do konzultácií neprihlásili zástupcovia mimovládnych neziskových organizácií, MF SR iniciatívne oslovilo splnomocnenkyňu vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti s možnosťou zapojiť sa do konzultácií. Na základe oslovenia zo strany MF SR, bola uskutočnená konzultácia jednak so zástupcom splnomocnenkyne, ale aj so zástupcami komory mimovládnych neziskových organizácií ako aj niektorí zástupcovia samotných MVO (napr. zástupca Rady mládeže Slovenska). Počas tejto konzultácie MF SR vysvetlilo dôvod vydania opatrenia a predpokladaný zámer, ako bude opatrenie vyzerať. Už v tejto fáze MF SR od MVO dostali prospešné pripomienky, ktoré do opatrenia zapracovali. Okrem toho malo MF SR konzultáciu s organizáciami Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov. Hoci obe organizácie predstavujú zástupcov podnikateľov, zaujímali sa o túto tému nakoľko aj podnikateľské subjekty majú zriadené svoje MVO. MF SR vykonalo konzultácie so všetkými subjektami, ktoré o konzultáciu prejavili záujem.

Následne v rámci ďalších fáz legislatívneho procesu prebehlo niekoľko konzultácií, či už k vecnej stránke výkazu, ako aj k elektronickému formátu. Počas konzultácií MF SR hľadalo kompromisné riešenia, aby nedošlo k neprimeranej administratívnej záťaži pre MVO, ale zároveň aby sa nenarušil hlavný cieľ výkazu, ktorým je získanie potrebných informácií za účelom zabezpečenia transparentnosti. Čo sa týka elektronického formátu výkazu, uvedenú tému sme konzultovali so všetkými relevantnými stranami, tzn. so zástupcami informačných systémov MF SR aj FR SR, ako aj so zástupcami MV SR zodpovedného za kontrolu výkazu, zástupcami MS SR ako gestora zákonov o MVO a zástupcom splnomocnenkyne vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (tzn. zástupca MVO). Zvolený formát „xlsx“ a „ods“ je jednak štruktúrovaný, a teda technicky spracovateľný, no na druhej strane bežný aj pre menšie MVO. Tým bola zabezpečená nižšia záťaž pre MVO, ktoré nemusia vynakladať zvýšené finančné prostriedky na špeciálne IT riešenia, nakoľko excel je bežne dostupným formátom. Zároveň ide o formát čitateľný voľným okom aj pre verejnosť, čo je v duchu hlavného cieľa transparentnosti.

21. 8. 2025 06:25

Prezident: Invázia vojsk Varšavskej zmluvy nadlho ovplyvnila politický život

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy je smutnou historickou udalosťou našich dejín, ktorá na dlhé obdobie ovplyvnila politický život v štáte a osudy ľudí vo vtedajšom Československu. Obrodný proces, na čele ktorého stál Alexander Dubček, stelesňoval túžbu ľudí zmeniť vtedajší skostnatený režim a budovať sociálny štát na základe rešpektovania základných ľudských práv a slobôd. Prezident Peter Pellegrini to vo štvrtok uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varša

Čítať viac

2. Do akej miery boli zástupcovia občianskej spoločnosti, Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie a odborná verejnosť zapojení do takejto analýzy alebo konzultovaní počas prípravy a preskúmania navrhovaných zmien a doplnení?

Z formálneho hľadiska bol návrh zákona predložený ako poslanecký návrh, ktorý je legálnym a legitímnym spôsobom tvorby zákonov podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z procesného hľadiska v prípade takéhoto postupu nie je vyžadované medzirezortné pripomienkové konanie ani špecifické konzultácie so zástupcami mimovládneho sektora, odbornej verejnosti a Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie.

Napriek tomuto prebiehali nad rámec zákonných požiadaviek konzultácie s uvedenými subjektmi. Zákon bol v NR SR prejednávaný viac ako rok (prvý návrh bol predložený v marci 2024 a definitívne bol schválený v apríli 2025), pričom sa stal predmetom rozsiahlych spoločenských diskusií v televízii, rozhlase, internetových aj tlačených médiách. Týchto diskusií sa zúčastnili politickí aj odborní predstavitelia všetkých názorových táborov. V priebehu vypracovania návrhu zákona boli tiež Úradom vlády Slovenskej republiky a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti vedené konzultácie a diskusie s predstaviteľmi odbornej obce a mimovládnych organizácií. Viaceré mimovládne organizácie taktiež adresovali svoje pripomienky a kritické analýzy buď Úradu vlády Slovenskej republiky alebo Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, hoci nešlo o formalizovaný proces, Úrad vlády si opakovane verejne vymenil stanoviská s mimovládnou organizáciou Via Iuris ako aj nezávislou inštitúciou Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Úrad vlády opakovane verejne odpovedal voči týmto výhradám. K návrhu zákona sa proaktívne vyjadrila aj Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie (dokonca dvakrát), kde bol zákon opakovane predmetom diskusie.

V prípade opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje vzor výkazu, prebiehalo k tomuto opatreniu riadne pripomienkové konanie. Predbežná informácia k návrhu opatrenia bola zverejnená na portáli Slov-Lex s možnosťou verejnosti zapojiť sa do prípravy predmetného opatrenia formou zaslania pripomienok a návrhov (PI/2025/126). MF SR iniciatívne kontaktovalo splnomocnenkyňu vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti s cieľom zapojiť do konzultácie dotknuté subjekty z radov mimovládnych organizácií. Na základe tejto iniciatívy prebehli konzultácie aj so zástupcom splnomocnenkyne vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, zástupcami Komory mimovládnych neziskových organizácií a zástupcami niektorých mimovládnych organizácií, ktoré sa do konzultácie dodatočne prihlásili. MF SR aktívne komunikovalo so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií počas celého legislatívneho procesu s cieľom prediskutovať konečnú podobu výkazov, zodpovedať prípadné otázky a vysporiadať pripomienky.

Vzhľadom na uvedené boli dlhodobo verejne známe pripomienky kritikov zákona a vo výslednom znení zákona boli sčasti aj zapracované (napr. zrušenie možnosti rozpustiť organizáciu pre opakované nesplnenie nových zákonných povinností, upustenie od regulácie lobingu MVO, čo tvorilo súčasť skoršieho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu schváleného na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, upustenie od označovania organizácií so zahraničnou podporou, čo bolo súčasťou pôvodného návrhu zákona, zavedenie výnimiek pre vybrané typy transakcií atď.). Hoci nešlo o výsledok formálneho pripomienkovacieho konania, je zrejmé, že zákonodarca reagoval na vstupy z verejnej diskusie, a to v rozsahu, ktorý je pri poslaneckých návrhoch zákonov zriedkavý, a zákon tak nebol prijatý narýchlo, „v tichosti“ a bez možnosti občanov a občianskych organizácií sa k nemu relevantným spôsobom vyjadriť.

3. Povinnosti v oblasti podávania správ a zverejňovania informácií uložené neziskovým organizáciám bez ohľadu na ich činnosť, typ, veľkosť a kapacity.

Zákon nezavádza povinnosti plošne všetkým MVO. V prípade nadácií, neziskových organizácií a neinvestičných fondov nie je povinnosť vypracovať výkaz viazaná na žiadnu prahovú hodnotu ich ročných príjmov, pretože tieto právne formy už pred účinnosťou napadnutého zákona boli povinné vypracovať výročnú správu bez ohľadu na ich ročné príjmy. Výkaz do veľkej miery len upresňuje a podrobnejšie špecifikuje náležitosti, ktoré sa už predtým nachádzali vo výročných správach či účtovných závierkach.

Iná situácia je pri občianskych združeniach a organizáciách s medzinárodným prvkom, ktoré pred účinnosťou napadnutého zákona povinnosť vypracovať výročnú správu automaticky nemali. Pre tieto právne formy bola zavedená prahová hodnota spočívajúca v ročných príjmoch presahujúcich 35 000 eur. Túto prahovú hodnotu možno porovnať s hodnotou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý v § 19 ods. 5 stanovuje, že ak právnická osoba príjme z podielu zaplatenej dane sumu vyššiu 35 000 eur ročne, je povinná svoju účtovnú závierku dať overiť audítorom, čím zároveň vzniká povinnosť vypracovať výročnú správu podľa § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve. Príjmy vo výške 35 000 eur ročne zároveň predstavujú hladinu príjmov, kedy je mimovládna nezisková organizácia s veľmi vysokou pravdepodobnosťou povinná podať daňové priznanie a uložiť účtovnú závierku do verejnej časti registra účtovných závierok, čo znamená nutnosť mať účtovníka, resp. zamestnanca či dobrovoľníka, ktorý sa na odbornej úrovni dokáže venovať vedeniu účtovnej agendy.

Pre tieto organizácie predstavuje vyplnenie výkazu len malú prácnosť navyše oproti existujúcim povinnostiam, a to aj z toho dôvodu, že výkaz sa podáva elektronicky, má jasne definovaný formát a štruktúru a týka sa informácií, ktoré sú mimovládne neziskové organizácie – bez ohľadu na to, či budú vypĺňať výkaz – buď povinné viesť a uchovávať podľa zákona o účtovníctve (finančné transakcie) alebo je ich zber nevyhnutný pre účely interného fungovania organizácií (členovia orgánov). Pre organizácie tak nevzniká nutnosť zbierať a uchovávať žiadne nové informácie, ktoré by nemali už pred účinnosťou napadnutého zákona.

Na základe štatistík Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že novo vzniknutá povinnosť vypracovať výkaz sa bude týkať len minimálneho počtu občianskych združení. Čísla za rok 2023 ukazujú, že zo 102 378 mimovládnych neziskových organizácií (z toho 69 321 občianskych združení) malo len 3 604 subjektov výnosy nad 35 000 eur. To znamená, že táto povinnosť sa dotkne maximálne 5 % občianskych združení a 95 %
sa povinnosť vypracovať výkaz vôbec nebude týkať.

Rovnako platia výnimky v prípade povinnosti uvádzať osoby, ktoré prispeli na činnosť organizácie. MVO nemusia uvádzať informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť MVO menej ako 5 000 eur za príslušný kalendárny rok. Do tohto limitu 5 000 eur sa pritom nezapočítava hodnota peňažného daru alebo peňažného príspevku poskytnutého na účel pomoci konkrétnej osobe so zdravotným postihnutím alebo iným nepriaznivým zdravotným stavom, suma úhrady za poskytovanie sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu ani suma úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Limit 5 000 eur ročne je menej prísny ako obdobný limit podľa zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách (ktorý stanovuje limit 1 632 eur ročne). Pri financovaní kampaní politických strán podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani dokonca nie je určený žiadny limit a na transparentnom účte sú viditeľné všetky príspevky na politickú kampaň (vrátane príspevkov od fyzických osôb), bez ohľadu na výšku príspevku. Zvolená výška limitu 5 000 eur zodpovedá tomu, že MVO sa síce zúčastňujú verejného života, avšak na rozdiel od politických strán nemajú potenciál dostať sa skrz politickú súťaž priamo k výkonu verejnej moci.

4. Nutnosť zavedenia dodatočných povinností zverejňovania informácií nad rámec povinností, ktoré už stanovuje zákon.

Nová právna úprava bola zavedená hlavne z týchto dôvodov:

• Zvýšenie transparentnosti: Transparentnejší model financovania MVO zvyšuje priehľadnosť činností vo verejnej sfére a poskytuje verejnosti viac relevantných informácií na prijímanie informovaných rozhodnutí. Zvyšuje dôveryhodnosť občianskeho sektora, ako upozorňujú aj medzinárodné organizácie, a jeho efektivitu. Zároveň pomáha predchádzať korupcii, praniu špinavých peňazí a financovaniu organizovaného zločinu a terorizmu. Povinnosti zverejňovať zdroje financovania však nie sú úplne nové a existovali už pred prijatím súčasnej legislatívy, no vzťahovali sa iba na určité typy MVO, čo spôsobovalo nekonzistentnosť a nerovnosť medzi rôznymi druhmi MVO, ako i vytváralo možnosť obchádzať povinnosti transparentnosti.
• Zjednotenie existujúceho systému: Na Slovensku existuje 5 foriem mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom). Pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. mal každý typ odlišné požiadavky na transparentnosť, ktoré sa výrazne líšili. Napríklad nadácie mali pomerne prísne povinnosti (povinnosť vypracovať výročnú správu, ktorá musela obsahovať, okrem iného, prehľad príjmov, celkové výdavky, prehľad o darcoch, ktorí nadácii prispeli viac ako 331 eur za rok, ako i povinnosť výročnú správu uložiť vo verejnej časti registra účtovných závierok, pričom pri porušení tejto povinnosti mohla byť nadácia najprv pokutovaná a ak ani následne túto povinnosť nesplnila, zrušená), zatiaľ čo niektoré iné právne formy nemali takmer žiadne povinnosti (napr. občianske združenia). Napadnutý zákon zavádza jednotný režim pre všetkých 5 foriem mimovládnych neziskových organizácií, s malými a jasne definovanými výnimkami (napr. občianske združenia s ročným príjmom pod 35 000 eur sú oslobodené od povinnosti vypracovať výkaz). To prispieva k právnej istote, jednotnosti legislatívy a rovnosti rôznych foriem mimovládnych neziskových organizácií, pričom zároveň zohľadňuje špecifiká menších občianskych združení. Zákon nezavádza žiadne zásadne nové povinnosti, ale skôr ich zjednocuje naprieč rôznymi typmi MVO.
• Zvýšenie právnej istoty: Pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. neboli požiadavky na transparentnosť presne definované. Napríklad nadácie mali povinnosť predkladať správu o financovaní (prehľad príjmov a výdavkov), avšak nebolo určené, ako majú byť tieto položky kategorizované alebo aké informácie o nich majú byť uvedené; niektoré iné právne formy mimovládnych organizácií túto povinnosť vôbec nemali. Zákon č. 109/2025 Z. z. zaviedol jednotný formát vykazovania prostredníctvom opatrenia ministerstva financií, ktoré ustanovuje vzor výkazu s vysvetlivkami k jednotlivým poliam. To prispieva aj k právnej istote, pretože MVO presne vedia, aké údaje musia do správy zahrnúť.
• Zlepšenie kvality dát: Výkaz budú MVO predkladať v elektronickom, štandardizovanom formáte, čo prispeje k lepšej dostupnosti a kvalite údajov. Pred prijatím súčasnej legislatívy sa výročné správy a správy o financovaní predkladali v neštruktúrovaných formátoch, ako napríklad PDF alebo dokonca JPG súbory, čo robilo ich prevod na štruktúrované údaje náročnejším a nákladnejším. Vďaka zákonu č. 109/2025 Z. z. sa zvýši dostupnosť a kvalita údajov, z čoho bude profitovať jednak štát pri tvorbe lepších verejných politík pre sektor MVO, ale aj samotný sektor MVO, a to zlepšením porozumenia jeho kapacitám a možnostiam.

21. 8. 2025 06:38

Medvedev poslal odkaz „bezmozgovému galskému kohútovi“

Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident, poslal do Paríža na platforme X odkaz: „Bezmozgový galský kohút sa nemôže odtrhnúť od myšlienky vyslania vojakov na Ukrajinu... Nebudú tam žiadne jednotky NATO ako mierotvorcovia,“ napísal. Biely dom dal jasne najavo, že americké jednotky na Ukrajinu nepôjdu. Donald Trump spomenul ochranu „podobnú článku 5“ bez toho, aby to bližšie vysvetlil, a zdôraznil, že bremeno musia niesť Európania. Súbežne francúzsky prezident Emmanuel Macron načrtol myšlienku „

Čítať viac

5. Zvyšovanie pokút ukladaných za nesplnenie oznamovacích povinností – proporcionalita a opravné prostriedky.

V súvislosti so zavedením výkazu sa pri všetkých piatich formách mimovládnych neziskových organizácií zaviedli rovnaké sankčné ustanovenia. Ak mimovládna nezisková organizácia neuloží výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok alebo neodstráni nedostatky (resp. nevykoná opravu) v lehote určenej dozorujúcim orgánom (registrový úrad alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v závislosti od druhu mimovládnej neziskovej organizácie) v prípade ich zistenia, mimovládnej neziskovej organizácií bude uložená sankcia do výšky 1 000 eur. Ak ani po uložení pokuty nedôjde v určenej lehote k náprave, dozorujúci orgán uloží ďalšiu pokutu až do výšky desaťnásobku hornej hranice sadzby pokuty podľa prvej vety, a to aj opakovane; pri ukladaní tretej a ďalšej pokuty je dolná hranica sadzby pokuty 5 000 eur.

V oboch prípadoch dochádza k uloženiu sankcií, ak nedôjde k splneniu jednoznačne vymedzených zákonných povinností, pri ktorých nemôže dôjsť k rozumnému sporu o tom, či bola naplnená skutková podstata (uloženie výkazu do registra alebo odstránenie zistených nedostatkov). Výška sankcie pri prvom porušení zodpovedá výške sankcie v doterajšej právnej úprave pri neuložení výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok pri neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pri nadáciách (do 1 000 eur). V prípade pretrvávajúceho neplnenia zákonných povinností dôjde k aktivácií tzv. eskalačného mechanizmu – dozorujúci úrad bude ukladať opakované sankcie s postupným zvýšením hornej hranice pokuty a pri ďalšej recidíve (tretej a ďalšej pokute) aj so zvýšením dolnej hranice pokuty. Pri ukladaní každej jednej pokuty sa však bude zo zákona prihliadať na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a opakované neplnenie alebo porušovanie povinností. Zároveň platí, že v prípade prvých dvoch pokút zákon neustanovuje spodnú hranicu pokuty, takže dozorujúci úrad bude mať širokú diskrečnú právomoc.

Uvedený eskalačný mechanizmus nie je v slovenskom právnom poriadku nóvum. Podobný eskalačný mechanizmus pozná napríklad § 29 ods. 3 zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 3 zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, § 10 ods. 3 zákona č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov či § 20 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Treba doplniť, že aj samotná úprava niektorých foriem mimovládnych neziskových organizácií poznala (aj pred účinnosťou zákona č. 109/2025 Z. z.) a stále pozná iný druh eskalačných sankčných ustanovení. Napríklad v prípade neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a nadácií, ktoré napriek uloženej pokute v určenej lehote neuložili výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok, ide o dôvod na ich zrušenie (v prípade neziskových organizácii poskytujúcich všeobecne prospešné služby je to fakultatívny dôvod, ale v prípade nadácií ide o obligatórny dôvod). Ide o eskalovanie z pokuty na zrušenie v prípade recidívy, čo možno považovať za omnoho prísnejšiu formu eskalácie.

Pokiaľ ide o možnosti nápravy, treba zdôrazniť, že pri všetkých typoch mimovládnych neziskových organizácií sú tieto pokuty ukladané v správnom konaní, teda je možné uplatniť všetky štandardné opravné prostriedky v správnom konaní. Navyše, tieto rozhodnutia môžu byť predmetom aj súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku.

6. Právomoci udelené dozorným orgánom (registračný úrad, ministerstvo vnútra) na spracúvanie osobných údajov bez súhlasu a ukladanie postupne sa zvyšujúcich pokút, ako aj procesné záruky v tejto súvislosti.

Predmetné oprávnenie (pri výkone dohľadu podľa príslušných zákonov o mimovládnych neziskových organizáciách spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby osobné údaje, s ktorými príde do styku pri výkone dohľadu podľa príslušného zákona) vyplýva z obsahovej náplne výkonu dohľadu dozorujúcim orgánom. Vyhodnocovanie obsahu výkazu, ktorý obsahuje osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko fyzických osôb – darcov a orgánov alebo členov orgánov mimovládnych neziskových organizácií si z povahy veci vyžaduje, aby dozorujúci orgán mal možnosť spracúvať tieto osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby.

Opätovne pritom nejde o bezprecedentné legislatívne riešenie, keďže analogické ustanovenie sa nachádza aj pri kontrole volebnej kampane podľa § 9 ods. 7 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

7. Rôzne povinnosti v oblasti podávania správ a zverejňovania informácií uložené mimovládnym neziskovým organizáciám a iným právnickým osobám (súkromným podnikom, komorám a obchodným spoločnostiam) na základe zmeneného zákona o slobode združovania; rozlišovanie medzi mimovládnymi organizáciami (osobitné pravidlá pre organizácie pôsobiace v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí).

Zákon č. 109/2025 Z. z. bol prijímaný ako výsledok časovo pomerne rozsiahleho legislatívneho procesu – pôvodný návrh zákona bol poslancami M. Garajom, R. Huliakom, D. Kramplovou a A. Lučanským predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky 24. marca 2024 a schválený bol až 16. apríla 2025. Keďže pôvodný návrh bol zmenený v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, zmeny mohli byť vykonávané len na pôdoryse pôvodného návrhu. Inak by išlo o porušenie ustanovenia § 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Pôvodný poslanecký návrh sa týkal zvýšenia transparentnosti financovania a fungovania mimovládnych neziskových organizácií. V tomto duchu došlo aj k novelizácii zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, čím sa vypočuli aj niektoré hlasy dlhšie rezonujúce v odbornej literatúre, napríklad autori komentáru k zákonu o slobode informácií Peter Ikrényi a Juraj Tkáč v roku 2012 navrhovali: „Nakoľko Infozákon má slúžiť verejnosti (aj) na kontrolu nad vynakladaním verejných finančných prostriedkov, do budúcnosti sa javí ako vhodné, aby medzi povinné osoby patrili aj súkromné subjekty, ktoré sú prijímateľmi rôznych dotácií, grantov, príspevkov z fondov EÚ a pod.“ Ako však bolo uvedené už vyššie, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona ako poslanecký návrh zákona sa mohol obsahovo meniť iba v druhom čítaní, nebolo možné rozšíriť dosah zákona č. 211/2000 Z. z. aj na ďalšie subjekty majúce súkromnoprávnu povahu bez toho, aby poslanci podávajúci prípadný pozmeňujúci a doplňujúci návrh porušili zákonnú reguláciu legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pre úplnosť tiež dodávame, že v zmysle § 39 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (aj v znení účinnom pred 1. júnom 2025, účinnosťou zákona č. 109/2025 Z. z.) majú aj nadácie poskytovať informácie o svojej činnosti a nakladaní s majetkom ako povinné osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Takže aj pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z. boli povinnou osobou iba nadácie a nie iné formy mimovládnych neziskových organizácií či iné súkromné subjekty, pokiaľ nešlo o zdravotné poisťovne alebo právnické osoby kontrolované vymedzenými verejnoprávnymi subjektmi (aj tie boli povinnými subjektmi pred prijatím zákona č. 109/2025 Z. z.).

Pokiaľ ide o údajné rozlišovanie medzi mimovládnymi neziskovými organizáciami podľa toho, či pôsobia v oblasti poskytovania zdravotníckych a sociálnych služieb, zdá sa, že v tejto časti otázky ide o nedorozumenie. Zákon takéto rozlišovanie na účely plnenia informačných povinností nepozná. Zrejme však ide o to, že jednou zo zložiek výkazu je aj prehľad o osobách, ktoré prispeli na činnosť danej mimovládnej neziskovej organizácie, pričom fyzické osoby sa v tomto prehľade uvádzajú len vtedy, ak hodnota peňažných darov, peňažných príspevkov a prijatých pôžičiek poskytnutých fyzickou osobou mimovládnej neziskovej organizácii dosiahne v úhrne aspoň 5 000 eur za príslušný kalendárny rok. Zároveň však platí, že do tejto sumy sa nezapočítava hodnota peňažného daru alebo peňažného príspevku poskytnutého na účel pomoci konkrétnej osobe so zdravotným postihnutím alebo iným nepriaznivým zdravotným stavom, suma úhrady za poskytovanie sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov ani suma úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto výnimka sa zavádza z dôvodu osobitne citlivej povahy týchto údajov. Nejde tu však o diferenciáciu mimovládnych neziskových organizácií podľa povahy ich činnosti, ale o diferenciáciu niektorých príspevkov fyzických osôb podľa ich účelu v súvislosti s uvádzaním týchto fyzických osôb – prispievateľov vo výkaze.

Otázky a odpovede k pripravovaným hodnotovým zmenám Ústavy SR:

1. Ako bol posúdený potenciálny vplyv návrhu ústavných zmien a doplnení? Do akej miery boli do tejto analýzy zapojení zástupcovia sexuálnych a rodových menšín, ako aj odborníci a profesionáli z príslušných oblastí (právo, zdravotníctvo, školstvo, starostlivosť o deti a sociálna starostlivosť atď.) alebo boli konzultovaní počas vypracúvania a preskúmavania navrhovaných zmien a doplnení?

Návrh zmien ústavy bol predmetom verejnej diskusie, kedy ľudia mohli posielať svoje podnety a pripomienky prostredníctvom na to určenej emailovej adresy. Následne bol tento návrh predmetom riadneho legislatívneho procesu, teda štandardného pripomienkového konania a následne aj rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Okrem toho boli ustanovenia týkajúce sa zmeny v článku 7 Ústavy Slovenskej republiky diskutované s viacerými poprednými odborníkmi v oblasti ústavného práva, medzinárodného práva a legislatívy na odbornom stretnutí pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky. Účelom jednotlivých štádií legislatívneho procesu, ako aj uvedeného stretnutia bolo nájsť, čo najvhodnejšie legislatívne riešenie a vyjadrenie sledovaných vecných, respektíve obsahových cieľov. Následne bol návrh predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky a po jeho schválení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, kde bol prerokovaný v pléne, ako aj v parlamentných výboroch.

Pokiaľ ide konkrétne o účasť zástupcov sexuálnych menšín na legislatívnom procese, títo mali možnosť sa zúčastniť pripomienkového konania, ktorá bola aj využitá. Napríklad iniciatíva Inakosť, ktorá sa podľa vlastných slov snaží o zlepšenie života LGBT+ ľudí na Slovensku („Our mission is to improve the lives of LGBTI+ people in Slovakia so that they can express their true selves and feel safe, respected, and accepted for who they are.“), poslala svoje zásadné pripomienky voči návrhu novely ústavy, pričom s jej zástupcami bolo uskutočnené rozporové konanie na Úrade vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o konzultácie s odborníkmi v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej starostlivosti či starostlivosti o dieťa, predmetný návrh bol pripomienkovaný v pripomienkovom konaní aj Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky či Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky k návrhu neuplatnilo žiadne pripomienky.

V závere si dovoľujeme upriamiť pozornosť zástupcov Benátskej komisie na reprezentatívny prieskum verejnej mienky o otázke zmeny ústavy, z ktorého vyplýva, že takmer 80 % verejnosti (suveréna moci) podporuje zakotvenie hodnôt v oblastiach rodiny, pohlavia a suverenity krajiny do Ústavy SR.

2. Do akej miery boli pripomienky verejnosti prijaté počas konzultačného procesu zohľadnené v nasledujúcich fázach prípravy návrhu?

Všetky pripomienky uplatnené v štandardom pripomienkovom konaní, ako aj ďalšie podnety a pripomienky poslané v rámci verejnej diskusie na príslušnú emailovú adresu, boli riadne vyhodnotené. Podľa vyhodnotenia pripomienkového konania bolo vznesených 117 pripomienok v rámci pripomienkového konania, z toho bolo 14 zásadných pripomienok. Plne akceptovaných bolo 19 pripomienok (z toho 3 zásadné), čiastočne akceptovaných bolo 42 pripomienok (z toho 6 zásadných) a neakceptovaných bolo 56 pripomienok (z toho 5 zásadných). Okrem toho bolo vznesených aj 8 hromadných pripomienok zo strany verejnosti – z nich boli 2 čiastočne akceptované a 6 bolo neakceptovaných. Sumárne bolo 50,4 % pripomienok (a až 64 % zásadných pripomienok) aspoň čiastočne akceptovaných a 49,6 % pripomienok (36 % zásadných pripomienok neakceptovaných), teda možno konštatovať, že mierna väčšina pripomienok bola pozitívne vyhodnotená a aspoň čiastočne zohľadnená v ďalšom legislatívnom štádiu.

3. Možný vplyv výkladu a uplatňovania navrhovanej definície pojmu „národná identita“ na právnu istotu, ochranu ľudských práv a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

Pojem „národná identita“ bol prebraný do návrhu ústavného zákona na základe textácie ustanovenia článku 4 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého „právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.“.

V spojitosti s touto zmenou nevnímame riziko vo vzťahu k právnej istote, ochrane ľudských práv a medzinárodných povinností Slovenskej republiky, keďže navrhované ustanovenia, ktoré majú byť doplnené do čl. 7, sa týkajú práv, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu a ktoré patria medzi výlučné právomoci členských štátov, a ich výkon zostáva plne v dispozícii suverénnej a nezávislej Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa zásada prednosti nemá uplatňovať v oblastiach, v ktorých členské štáty nepreniesli na Európsku úniu svoju právomoc. Medzi takéto práva, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu, respektíve medzi výlučné práva členských štátov Európskej únie patria aj otázky kultúrno-etického charakteru.

Pre ilustráciu uvádzame rozsudok vo veci Ilonka Sayn-Wittgenstein, v rámci ktorého Súdny dvor vložil koncept rešpektovania národnej ústavnej identity členských štátov do svojej jurisprudencie týkajúcej sa riešenia kolízie medzi základnými (ekonomickými) slobodami a základnými právami, pri ktorej sa uplatňuje zásada proporcionality. To indikuje, že prípadnú kolíziu medzi vnútroštátnymi požiadavkami formujúcimi národnú ústavnú identitu členských štátov a právom Únie je potrebné riešiť práve uplatnením princípu proporcionality.

4. Ako sú „kultúrne a etické otázky“ definované v slovenskej legislatíve? Boli interpretované domácimi súdmi?

Slovenská legislatíva priamo nepoužíva pojem „kultúrno-etické otázky“ ako právnu kategóriu. Ide skôr o spoločenský a odborný termín, ktorý označuje hodnotovo citlivé témy na rozhraní práva, etiky, morálky, kultúrnych tradícií a náboženských predstáv. Ústava SR však obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sú základom kultúrno-etických diskusií:

• čl. 12: rovnosť ľudí v dôstojnosti a právach, zákaz diskriminácie,

• čl. 15: právo na život a zákaz trestu smrti,

• čl. 19: právo na súkromie a rodinný život,

• čl. 24: sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania,

• čl. 41: manželstvo ako zväzok muža a ženy, ochrana rodičovstva a rodiny.

V zmysle čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.

5. Súlad medzi návrhom zmien a doplnení článku 7 Ústavy a existujúcimi ustanoveniami článku 1 ods. 2 a článku 7 ods. 2 Ústavy.

Článok 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ Článok 7 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

Zmyslom navrhovaného čl. 7 ods. 6 je ústavnoprávna deklarácia skutočnosti, že Slovenská republika nepreniesla výkon svojej zvrchovanosti vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sú následne ďalej demonštratívne vymedzené. V nadväznosti na to čl. 7 ods. 7 obsahuje interpretačnú normu, podľa ktorej „Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“

Navrhované doplnenia článku 7 o odseky 6 a 7 teda žiadnym spôsobom nezasahujú a ani nemenia podstatu či význam citovaných ustanovení čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2. Taktiež nepredstavujú ani obsahovú zmenu v právnom stave, keďže vo vymedzených oblastiach naozaj nedošlo k presunu výkonu uvedených práv Slovenskej republiky. Vzťah ustanovení čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a navrhovaných ustanovení čl. 7 ods. 6 a 7 je tak vzájomne plne súladný a koherentný.

6. Potenciálny vplyv návrhu článku 7 ods. 7 na medzinárodné záväzky, najmä na zásadu Pacta sunt servanda; posúdenie potenciálnych konfliktov s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Viazanosť Slovenskej republiky medzinárodným právom a jej medzinárodnoprávnymi záväzkami ustanovuje primárne čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“), ktorý nie je dotknutý týmto návrhom ústavnej novely. Predmetné zmeny tak nemôžu mať dosah na medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv. Princíp Pacta sunt servanda nimi nie je dotknutý.

Pokiaľ ide o vyhodnocovanie potenciálnych konfliktov s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, dôvodová správa k tomu uvádza: „Interpretačný význam navrhovaného ustanovenia odseku 7 je dôležitý aj vo vzťahu k potenciálnemu či už existujúcemu aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií zasahujúcemu do výlučných právomocí národných štátov, respektíve práv, ktorých výkon nebol prenesený na medzinárodné inštitúcie. Takéto rozhodnutia by v zmysle navrhovaného ustanovenia nemohli byť interpretované ako záväzné pre Slovenskú republiku, pokiaľ by zasahovali do základných kultúrno-etických otázok, napríklad ohľadom definície manželstva, ochrany života či ľudskej dôstojnosti.“ Treba však zdôrazniť, že dôvodová správa hovorí len o potenciálnej eventualite, kedy by medzinárodné súdy alebo inštitúcie konali jednoznačne ultra vires a zasahovali by do výkonu práv, nad ktorými si Slovenská republika ponechala zvrchovanosť, respektíve ktoré ňou neboli prenesené. Dôvodová správa konkrétne uvádza napríklad otázku definície manželstva, ktorá je od roku 2014 v jej podstatných znakoch upravená nielen v zákone o rodine, ale aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky.

7. Možný vplyv návrhu ústavných zmien na ochranu ľudských práv a slobôd na Slovensku v oblasti adopcie a náhradného materstva, práva na uzavretie manželstva, zákazu diskriminácie a práva na vzdelanie.

Pokiaľ ide o potenciálny vplyv návrhu novely ústavy na ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, je potrebné uviesť, že z obsahového hľadiska táto zmena ústavy neprináša takmer žiadne zmeny.

Pokiaľ ide o úpravu osvojenia, návrhom sa má na ústavnoprávnej úrovni upraviť okruh osôb, ktoré si môžu osvojiť dieťa, pričom táto úprava obsahovo plne zodpovedá aktuálne platnému a účinnému zneniu zákona o rodine (§ 97 ods. 2 a § 100 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Taktiež zákon o rodine v súčasnosti neumožňuje uzatváranie dohôd o tzv. surogátnom materstve, ktorých zmyslom je, že biologická matka vynosí a porodí dieťa pre iné osoby a sama nebude mať právne postavenie matky. Podľa § 82 ods. 1 zákona o rodine je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila, pričom § 82 ods. 2 ustanovuje absolútnu neplatnosť dohôd a zmlúv, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore.

Návrh novely ústavy sa žiadnym spôsobom nedotýka práva na uzatvorenie manželstva. Manželstvo je od roku 2014 v Ústave Slovenskej republiky definované ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“ (čl. 41 ods. 1 prvá veta).

Návrh novely ústavy sa žiadnym spôsobom nedotýka zákazu diskriminácie, ktorý je na ústavnoprávnej úrovni definovaný v čl. 12 ods. 2 („Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“). Taktiež nič v návrhu novely ústavy nemožno považovať za konfliktné s ustanoveniami zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o právo na vzdelanie, návrh novely ústavy prináša miernu obsahovú zmenu oproti aktuálne platnej a účinnej úprave. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má zákonný zástupca dieťaťa právo vyjadriť nesúhlas s účasťou dieťaťa na výchove a vzdelávaní, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo inovácií. Aktuálne znenie návrhu novely ústavy nad rámec uvedeného obsahuje ustanovenie, podľa ktorého „Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu.“. Zmyslom tohto ustanovenia je posilniť a rozšíriť ústavnoprávnu úpravu rodičovských práv, pokiaľ ide o obsah výchovy a vzdelávania poskytovaných v školách a školských zariadeniach. Toto ustanovenie zároveň napĺňa medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Napríklad podľa čl. 26 ods. 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv „Rodičia majú prednostné právo vybrať druh vzdelania, ktorý bude poskytnutý ich deťom.“ Podľa čl. 2 druhej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“. Samozrejme, ako si aj predkladateľ v dôvodovej správe uvedomuje, efektívne naplnenie tohto práva rodičov si bude vyžadovať ďalšiu úpravu na zákonnej úrovni, najmä podrobnosti o oznámení o plánovanom poskytovaní takejto výchovy a vzdelávania rodičom, ako aj podrobnosti o informovanom súhlase rodičov.

21. 8. 2025 06:33

Inštitút ministerstva školstva priklepol 190-tisíc eur neziskovke na propagáciu sado-maso našej mládeži. ERASMUS ako ho nepoznáme

Nie, najteplejší mesiac ešte nekončí. Čo má Bratislava už za sebou, práve narastá v Košiciach: PRIDE týždeň začal v pondelok sprievodnou prednáškou „BDSM ako kvír subkultúra“ a vyvrcholí v sobotu 23. augusta dúhovým pochodom "hrdosti", ktorý s vlajkami víťazne prejde mestom. Nový konzervatívny portál Marker.sk, ktorý odhalil ZincGATE, prináša nové zistenia o ďalšom financovaní cudzích záujmov u nás - tentokrát z Bruselu cez známy ERASMUS a ministerstvo školstva

Čítať viac