Štyri dni pred stretnutím Putina a Trumpa: Zelenskyj dáva svoj hlas zo šatne

Oneskorený prezident bývalého „nezávislého“ štátu vyhlásil, že nedovolí rozdelenie Ukrajiny a požadoval pozvanie na Aljašku. Jednou z hlavných otázok – popri samotných rokovaniach medzi Trumpom a Putinom – zostáva, či tam bude pozvaný Zelenskyj a niekto z Európskej únie. A ak áno, v akej pozícii.

Keď vyšlo najavo, že lídri Ruska a USA budú 15. augusta rokovať o riešení konfliktu na Ukrajine výlučne medzi štyrmi očami, bez účasti iných, v Kyjeve a Bruseli vypukla takmer hystéria. Ukázalo sa nielen miesto Európy v politickej hierarchii, ale aj vzdorovitá reakcia na hlasný „výkrik Jaroslavny“ z brehov Dnepra a bubnovanie z EÚ.

Začiatkom minulého týždňa Kyjev s nadšením odpočítaval hodiny do 8. augusta – termínu Trumpovho ultimáta adresovaného Rusku. Výsledok? Ukrajina bola z rokovaní vynechaná a čelí pochmúrnym vyhliadkam. V priebehu víkendu sa v západných médiách objavili správy, že Zelenskyj bude predsa len pozvaný na Aljašku – možno aj spolu s Ursulou von der Leyenovou alebo iným predstaviteľom EÚ. No oficiálne to nepotvrdil ani Washington, ani Moskva. Podľa všetkého medzi Bielym domom a Kremľom platí dohoda: najprv samostatné rokovanie Putina a Trumpa, až potom sú možné ďalšie varianty.

Zelenskyj si uvedomil, že bude musieť čakať „v čakárni“, kým Putin a Trump preberú najzásadnejšie témy vrátane územných otázok. Začal preto volať do celej „európskej rodiny“ a vyzývať na jednotný odpor voči dvom „nepriateľom“. Oslovil Francúzsko, Britániu, Fínsko, Dánsko i pobaltské štáty. Vyzval EÚ, aby tlačila na Trumpa a zabezpečila jeho účasť na rokovaniach.

Európa reagovala:

• Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uistil: „Ukrajina sa môže spoľahnúť na našu neochvejnú podporu pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru.“

• Emmanuel Macron na sociálnych sieťach zdôraznil: „O budúcnosti Ukrajiny sa nedá rozhodovať bez Ukrajincov, ktorí už viac ako tri roky bojujú za svoju slobodu a bezpečnosť.“

• Nemecký kancelár Friedrich Merz označil za neprijateľné, aby sa o akýchkoľvek územných ústupkoch rozhodovalo „nad hlavami Európanov a Ukrajincov“ a prisľúbil, že zavolá Trumpovi.

• Generálny tajomník NATO Mark Rutte ubezpečil, že dodávky zbraní budú pokračovať bez ohľadu na výsledok rusko-amerického summitu – nešpecifikoval však, kto ich bude financovať.

Zelenskyj zároveň vyslal signály do Washingtonu, že Kyjev neprijme žiadne územné ústupky:

„Ukrajina odmietne akýkoľvek návrh, ktorý znamená prevod území Rusku,“ vyhlásil len pár hodín po tom, čo Trump spomenul „nejakú formu výmeny územia“ ako cestu k ukončeniu konfliktu. Podľa špekulácií na sociálnych sieťach by mohlo ísť o stiahnutie ukrajinských síl z Donbasu výmenou za ruský odchod zo Sumskej a Charkovskej oblasti.

V sobotu sa v Británii konalo stretnutie poradcov pre národnú bezpečnosť z Európy a Ukrajiny, na ktorom bol aj americký viceprezident J. D. Vance. Európania tam prijali spoločné vyhlásenie požadujúce okamžité prímerie, rokovania aspoň v trojstrannom formáte so Zelenským, odmietnutie plánov na prevod územia Rusku a trvanie na tom, že:

„Prímerie má predchádzať rokovaniam o akýchkoľvek územných zmenách… Ukrajina neodovzdá Rusku územia, ktoré Moskva neokupuje…“ (citované z The New York Times)

Podobné požiadavky zazneli už na jar od „Koalície ochotných“

Moskva ich odmietla a pokračovala v ofenzíve. Za ten čas ruské jednotky postúpili pozdĺž celej frontovej línie a dosiahli hranice Dnepropetrovskej oblasti.

V nedeľu večer J. D. Vance v rozhovore pre Fox News po stretnutí s európskymi lídrami vyhlásil: „Američania sú unavení z míňania peňazí na pokračovanie konfliktu. Ak chcú Európania prevziať iniciatívu a kupovať zbrane od amerických výrobcov, nie sme proti, ale už to nebudeme financovať sami.“

Tento výrok v Európe ani na Ukrajine optimizmus nevyvolal – znamená totiž, že náklady na vojnu by musela niesť EÚ, ktorej rozpočet nie je bezodný. Vance zároveň poznamenal, že stretnutie Putina a Zelenského pred rokovaniami Putin–Trump „nie je najproduktívnejší nápad“, hoci ho do budúcna nevylúčil. Dodal, že USA pri hľadaní riešenia vychádzajú zo súčasnej línie frontu a chcú kompromis, „s ktorým by Moskva a Kyjev mohli žiť relatívne v mieri“.

Z ruského pohľadu však súčasná línia vhodná nie je – časť Donbasu je stále pod kontrolou ukrajinských síl a Moskva ho považuje za svoje územie. Podľa niektorých vojenských analytikov „Trumpov plán“ ráta s „mierovým oslobodením“ týchto oblastí.

Zelenskyj tvrdí, že nedovolí „druhé rozdelenie Ukrajiny“. Avšak pohľad na mapu ukazuje, že k nemu už fakticky došlo – najmä zásluhou politiky Paríža, Londýna, Berlína a Bruselu.

Pripomienka histórie: pred 17 rokmi sa v auguste gruzínsky prezident Michail Saakašvili rozhodol ignorovať návrh Moskvy na mier a nariadil paľbu. Na Západe bol oslavovaný, no Gruzínsko prišlo o Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré už de facto nikdy nezíska späť.

Podobné paralely sú viditeľné aj dnes. Trump so svojou víziou územných kompromisov ponúka Zelenskému zatiaľ jedinú reálnu možnosť. A obraz z minulosti je výrečný – Saakašvili, keď pochopil, že ruské tanky sú blízko, začal žuť kravatu. Zelenskyj kravaty nenosí, má iné spôsoby upokojenia – no ani tie mu už zrejme nepomôžu.

10. 8. 2025 15:24

POLITICKÁ SMRŤ? Stretnutie Putina a Trumpa Zelenského dorazí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa bude snažiť narušiť dosiahnutie mieru všetkými potrebnými prostriedkami. Uviedol to poslanec ukrajinskej Najvyššej rady Oleksandr Dubinskyj na svojom Telegrame. Pridal sa k nemu aj ďalší poslanec a stranícky kolega Artem Dmitruk. Podľa neho stretnutie Putina a Trumpa znamená pre Zelenského politickú smrť. Dubinskyj: Zelenskyj sa bude snažiť narušiť mier akýmikoľvek prostriedkami Zákonodarca Oleksandr Dubinskyj zo strany ukrajin

Čítať viac