Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
História Turínskeho plátna sa datuje od roku 1357. Vtedy bolo po prvýkrát verejne vystavené v Lirey vo Francúzsku. Traduje sa, že plátno zobrazuje otlačok tela ukrižovaného muža, a veriaci veria, že ide o pohrebné plátno Ježiša Krista. Relikvia sa v súčasnosti nachádza v katedrále sv. Jána Krstiteľa v talianskom Turíne. Príležitostne je vystavovaná pre verejnosť. Vnímaná je, ako jedna z najuctievanejších relikvií.
Turínske plátno je ľanová plachta rozmerov 4,36 × 1,1 m. Je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií. Keďže podľa tradície ide o ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža.
Vznikla však štúdia, podľa ktorej je všetko inak. Časopis Archaerometry zverejnil informáciu, že Turínske plátno je skôr umeleckým dielom, ako skutočnou relikviou.
Cirkevní strážcovia Turínskeho plátna však upozorňujú na fakt, že táto pochybnosť je tu už viac, ako sto rokov. V 70-tych rokoch minulého storočia bola vyvrátená, Turínsky arcibiskup preto situáciu odmietol komentovať. Strážcovia Turínskeho plátna sa odvolávajú na vedca, ktorý pred 50-timi rokmi radil podobným pochybovačom, aby sa nenechali oklamať.
Podľa vedcov by totiž odtlačok tela na plátne pri zabalení skutočného človeka vyzeral úplne inak. Ešte v r. 2018 vyšiel výskum, podľa ktorého ide skôr o umelecké dielo, keďže škvrny nezodpovedajú reálnemu odtlačku krvi. Najnovší výskum Cícera Moraesa podporuje tvrdenie, že na plátne nie je reálny odtlačok tela. Pomocou softvéru porovnal, ako by vyzerala látka reálne omotaná okolo ľudského tela a porovnal to s plátnom položeným na soche s nízkym reliéfom. Odtlačok reálneho tela by bol omnoho širší a viac roztiahnutý. V prospech jeho výskumu hovorí aj fakt, že v období, do ktorého sa Turínske plátno datuje, boli bssreliéfy populárnou formou umenia.
„Táto práca ponúka nový pohľad na pôvod obrazu Turínskeho plátna. Zároveň ukazuje, ako môžu digitálne technológie pomôcť pri riešení alebo odhaľovaní historických záhad a prepájať vedu, umenie a technológie pri spoločnom hľadaní odpovedí,“ napísal v štúdii Moraes.

Moraesov výskum potvrdzuje výsledok známy už od prvých štúdií, ktoré prebehli v r. 1902. Ten hovorí, že obraz na plátne je konfigurovaný, ako ortogonálna projekcia, uviedla Archikonfraternita Najsvätejšieho Plátna, ktorá je rešpektovaná ako jeden zo „strážcov Turínskeho plátna“.
Výskumy v rámci výskumného projektu Turínskeho plátna zo 70-tych rokov minulého storočia medzitým vylúčili „vytvorenie obrazu maľovaním, [trením] basreliéfom alebo kontaktom s rozpálenou sochou/basreliéfom“.
„Nemám dôvod komentovať hypotézy voľne formulované vedcami s rôznou mierou dôveryhodnosti,“ povedal ďalší zo strážcov plátna, turínsky kardinál Roberto Repole k Moraesovej štúdií. Tá podľa cirkvi neprebehla za pomoci softvéru, ktorý by bol špeciálne navrhnutý na vedecké účely. Arcibiskup tiež poukázal na obavy z povrchnosti niektorých záverov, ktoré pri bližšom skúmaní prezentovaného diela často neobstoja.
Vo svojej tlačovej správe strážcovia Turínskeho plátna citovali teoretického fyzika Richarda Feynmana zo 70. rokov 20. storočia. „Ak robíte experiment, mali by ste nahlásiť všetko, čo by podľa vás mohlo spôsobiť jeho neplatnosť – nielen to, čo si myslíte, že je na ňom správne,“ apeloval vtedy Feynman na vedcov. Moraesa strážcovia Turínskeho plátna označilo za „najľahšie oklamateľnú osobu“, pričom nenechať sa oklamať je prvou zásadou.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.





"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát

Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie


Komentáre
31. 10. 2025