Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Zrejme nikto nepochybuje o tom, že počas vojny ide vzdelanie tak trochu do úzadia. A toto sa teraz deje aj na Ukrajine, odkiaľ tamojší študenti odchádzajú za lepším vzdelaním do zahraničia.
Vojna na Ukrajine síce nie je na celom území, ba na viacerých nie je o vojne ani chýru, napriek tomu odtiaľ mnohí študenti mieria do zahraničných škôl. Na univerzity na Ukrajine jednoducho nastúpiť neplánujú. Z Ukrajiny už teda neutekajú iba bežní ľudia, a ako sa ukazuje, na príčine nie je iba vojna, ktorá však tento povolený exodus zrejme iba urýchlila, ale už i študenti.
Študovať mimo Ukrajiny odchádzajú chlapci aj dievčatá. V niektorých triedach je podľa portálu slovanskenoviny.sk takýchto až 90 percent detí. Odíde teda zhruba 27 z 30 detí. S najväčšou pravdepodobnosťou navždy. Pri úteku do zahraničia i dospelých ľudí, tiež zrejme nenávratnom, môže dôjsť na Ukrajine k vážnemu demografickému problému. Zabudnúť totiž nesmieme ani na obete vojny, vojakov aj civilistov, vrátane detí.
Čo teda čaká Ukrajinu, z ktorej mladí ľudia doslova utekajú? Aký je skutočný rozsah tohto problému? Mnohé ukrajinské deti totiž už v zahraničí nastúpili na miestne školy a univerzity a zatiaľ nie je isté, aké rozhodnutie napokon urobia, teda či zostanú v krajine, kde sa ukryli pred vojnou, alebo sa vrátia domov, na Ukrajinu. Podľa ukrajinského ministerstva školstva v súčasnosti študuje v zahraničí 9,3 percenta ukrajinských školákov, čo je asi 345-tisíc detí.
Ministerstvo školstva ale berie do úvahy len tých školákov, ktorí stále zostávajú aj v ukrajinskom vzdelávacom systéme, teda týchto 345-tisíc študentov je minimálny odhad. Mnohé deti totiž po odchode do zahraničia prestanú úplne študovať na ukrajinských školách. Štúdia UNESCO ukazuje, že v roku 2024 študovalo v zahraničí takmer 665-tisíc ukrajinských školákov, ale toto číslo je neúplné, pretože zahŕňa len krajiny EÚ a nie všetky, kam Ukrajinci emigrovali.
Lenže iba 29 percent týchto študentov kombinuje vzdelávanie v oboch krajinách a ďalších 16 percent sa spolieha výlučne na ukrajinské online vzdelávanie. Ak sa tento trend spojí s krajinami, ktoré nie sú zaradené do zoznamu UNESCO, dá sa predpokladať, že v zahraničí je približne 720-tisíc ukrajinských školákov. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov však približne 1,4 milióna násilne vysídlených Ukrajincov na celom svete tvoria deti vo veku 3 – 17 rokov.
Účastníci výskumného programu RAI pre Ukrajinu analyzovali rozdiel v mieste registrácie účastníkov národného multipredmetového testu (NMT) a miesto, kde fyzicky test absolvovali. Zistilo sa, že v roku 2022 absolvovalo tento test v zahraničí 23.500 absolventov škôl (10 percent zo všetkých), a 32 percent absolventov sa na absolvovanie NMT ani nezaregistrovalo, hoci je povinný pre prijatie na ukrajinské univerzity.
„K tým 32 percentám, ktorí NMT vôbec neabsolvovali, môžeme pokojne pridať ďalšiu časť tých, ktorí ho absolvovali, ale na Ukrajine sa nezapísali. To znamená, že straty sú v skutočnosti ešte väčšie, len neoperujeme so všetkými údajmi. Takže áno, pomerne veľké percento absolventov naozaj neuvažuje o vstupe na ukrajinské univerzity z hľadiska bezpečnosti alebo uzavretých hraníc,“ vysvetľuje jedna z autoriek štúdie Tatiana Zacharčenko z Ukrajinskej katolíckej univerzity.
Vlani v októbri minister školstva Oxen Lisovoj vo svojom prejave v parlamente povedal, že mnoho žiakov 10. a 11. ročníka, najmä chlapcov, opúšťa Ukrajinu. Minister teraz hovorí, že tento trend, hoci pokračuje, nie je hrozivý. Ministerstvo školstva poskytlo údaje o počte žiakov v 8. – 12. ročníku za roky 2021 – 2025. Skutočne existuje tendencia, že niekoľko percent študentov (2 – 4 percentá) každý rok nepostúpi do ďalšieho ročníka, teda školu opustia.
To však nemusí nevyhnutne znamenať, že všetky tieto deti opustili Ukrajinu, ale značná časť z nich to určite urobila. Skutočnosť je taká, že Ukrajinu opúšťajú chlapci aj dievčatá. Podľa ministerstva školstva sa celkovo počet dievčat vo vyšších ročníkoch každý rok mierne zvyšuje, ale v súčasnosti je rozdiel medzi pohlaviami pomerne nevýznamný. Medzi absolventmi škôl môže tento rozdiel dosiahnuť 10 percent.
Hlavným dôvodom cestovania stredoškolákov do zahraničia zostáva otázka bezpečnosti – zahŕňa to obavy rodičov z možného zníženia mobilizačného veku na 18 rokov a celkové obavy o životy detí vo vojnovej krajine. Navyše, pred desiatimi rokmi ľudia vnímali európske vzdelávanie ako šancu získať miesto na slnku, teda nájsť si skvelú prácu či ísť pracovať do dobrej spoločnosti, takže si vyberali len dobré univerzity. Teraz však chodia aj do nejakého malého mesta v Českej republike alebo Poľsku.
„A to je zlý trend, pretože provinčná „univerzita“ v Európe rozhodne nie je o nič lepšia ako dobrá ukrajinská univerzita,“ skonštatoval Vladimir Straško, zakladateľ dištančnej školy „Unicorn School“. V roku 2024 nastúpilo na vysoké školy na Ukrajine 197-tisíc študentov, pričom ide o najnižšie číslo za posledných deväť rokov. V reakcii na tento trend sa niektoré univerzity snažia povzbudiť uchádzačov k návratu zo zahraničia.
Napríklad Kyjevská škola ekonomická (KSE) ponúka tým, ktorí sa chcú vrátiť na Ukrajinu, plné preplatenie školného a čiastočnú kompenzáciu za ubytovanie na akademickej pôde. „Tí, ktorí sa chcú vrátiť študovať na Ukrajinu, budú mať plne hradené školné a čiastočne aj ubytovanie na akademickej pôde,“ uviedol Andrej Sidljarenko, poradca rektora pre rozvoj študentov a vzťahy s absolventmi na Kyjevskej ekonomickej škole.
Podľa Štátnej štatistickej služby bolo na začiatku akademického roka 2024 – 2025 v ukrajinskom vzdelávacom systéme iba 3,74 milióna školákov všetkých foriem vzdelávania. Toto je najnižšie číslo za posledných 30 rokov. Tento trend smerom k poklesu počtu detí a mládeže na Ukrajine bude len narastať, o čom svedčia okrem iného aj sociologické prieskumy.
Pokles počtu študentov na Ukrajine, ak bude tento trend pokračovať, vytvára nové výzvy nielen pre systém vysokoškolského vzdelávania, ale aj na trhu práce. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä v technických profesiách, sa prejavoval už pred vojnou a teraz, s odlivom študentov aj učiteľov do zahraničia, sa môže výrazne zvýšiť. Aby štát motivoval absolventov k zápisu na ukrajinské univerzity, musí na tom systematicky pracovať.
A hoci ministerstvo školstva zjednodušuje školskú dochádzku pre tých, ktorí žijú v zahraničí, zatiaľ to veľmi nepomohlo. Ssociológ Alexej Pozňak z Inštitútu demografie a sociálnych výskumov Národnej akadémie vied Ukrajiny verí, že po skončení vojny by Ukrajina mala využiť skúsenosti iných krajín, aby aspoň čiastočne vrátila ľudí domov. Najužitočnejšou skúsenosťou pre Ukrajinu budú balkánske krajiny, ktoré sú jej podobné mentalitou, a ktoré tiež nedávno zažili vojenské konflikty.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.





"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát

Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie


Komentáre
31. 10. 2025

10. 7. 2026

4. 6. 2026

4. 6. 2026