Reklama - Full Width
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok zasadne v Oválnej pracovni Bieleho domu na schôdzke s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pričom priebeh a výsledky stretnutí môžu rozhodnúť o ďalšom smerovaní transatlantických vzťahov, budúcnosti NATO i ekonomickej stabilite Európy. Nemecká delegácia sa obáva diplomatického fiaska, aké v Bielom dome postihlo napríklad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Stretnutie dvoch vplyvných a v mnohých ohľadoch podobných mužov – podnikateľov, golfistov, kritikov imigrácie – by na prvý pohľad mohlo dopadnúť prívetivo. Avšak s Trumpom, ktorý je známy svojou nepredvídateľnosťou, si nemôže byť istý nikto. Merz to dobre vie, píše bruselské POLITICO.
Trumpovo nepriateľstvo voči „zlým, veľmi zlým“ Nemcom je notoricky známe a Merz bude musieť čeliť ostrým otázkam v ostrom pohľade televíznych kamier o svojich februárových volebných poznámkach, že Európa potrebuje „dosiahnuť nezávislosť od USA“ a že Trumpova administratíva je „k osudu Európy do značnej miery ľahostajná“.
Merz sa bude musieť rovnako vyhnúť prekvapeniam v celom rade tém: export nemeckých automobilov, podpora NATO a Ukrajiny a – možno najtrápnejšie – sympatie Trumpovej administratívy k opozičnej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), druhej najsilnejšej politickej sile v krajine.
Pred pár mesiacmi sa americký minister zahraničia Marco Rubio oboril na nemecké spravodajské služby za "prezlečenú tyraniu", keď označili AfD za extrémistickú. Viceprezident JD Vance zase šokoval európskych lídrov kritikou ich „strachu z voličov“ a obhajobou práva na spoluprácu s AfD na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
K Merzovmu pokoju isto neprispieva ani vyhlásenie bývalého šéfa nemeckej politickej špionážnej agentúry Georga Maaßena, ktorá sa teraz zameriava na populistickú stranu AfD, ktorý varoval, že berlínska spravodajská komunita bola „vyzbrojená“ na cielenie pravicových hnutí v krajine. Povedal, že „pod vedením ministerky Faeseraovej a prezidenta Haldenwanga bola BfV zneužívaná ako zbraň na bezohľadné útoky na politických rivalov. "A AfD je pre vládu politickým nepriateľom. Toto je jasný prípad využívania domácich spravodajských služieb na potlačenie opozície,“ povedal Georg Maaßen.
Merz tak balansuje na ostrí noža: Doma čelí tlaku od vlády, aby sa proti krajnej pravici jasne vymedzil, zatiaľ čo vo Washingtone môže byť naopak vnímaný ako prekážka pre novú konzervatívnu politiku, ktorú USA podporujú v spojeneckých krajinách.
Napriek tomu má Merz dôvod dúfať v úspech. Od svojho nástupu do funkcie stavil na stratégiu „získať si Trumpa“ – politicky aj osobne. Sľúbil masívne navýšenie výdavkov na obranu až na 5 % HDP, čím by Nemecko prekročilo aj tie najambicióznejšie ciele NATO. Zmiernil skoršiu rétoriku o „nezávislosti od USA“ a vyhlásil, že Amerika je „pre európsku bezpečnosť nepostrádateľná dnes aj v budúcnosti“.
Trumpova administratíva zatiaľ reaguje zdržanlivo, ale objavili sa náznaky oteplenia vzťahov. Merz sa podľa informácií z jeho okolia spolieha skôr na intuíciu, než na pripravené poznámky. Jeho poradcovia veria, že práve osobný kontakt, ktorý si s Trumpom buduje cez telefonáty aj spoločných známych, môže zohrať kľúčovú úlohu.
Európa čaká na výsledky štvrtkového stretnutia s veľkým napätím. Vývoj vojny na Ukrajine, budúcnosť sankcií, úloha NATO aj možnosť vyhnúť sa obchodnej vojne medzi EÚ a USA – to všetko závisí od toho, ako sa Merzovi podarí presvedčiť Trumpa, že silná Európa je v americkom záujme.
V zákulisí diplomati ladia detaily kompromisného návrhu, ktorý by otvoril európsky trh pre americké autonómne vozidlá výmenou za zmiernenie ciel. Ale ako pripúšťajú ľudia z Merzovho okolia, technické detaily sa v priamej konverzácii môžu ľahko stratiť. Záležať bude predovšetkým na „chémii“ medzi oboma mužmi.
„Každý, kto videl Trumpa v televízii, vie, ako by mohli rozhovory dopadnúť,“ pripustil kancelár v jednom z nedávnych rozhovorov. A hovorca vlády Stefan Kornelius dodáva: „Všetci vieme, že dynamika v Bielom dome je trochu premenlivá.“
Zatiaľ čo pre Washington je stretnutie jedným z mnohých, pre Berlín ide o kľúčovú skúšku. Výsledkom môže byť obnova transatlantického partnerstva na nových základoch – alebo pád do priepasti nepochopenia a vzájomného podozrenia.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát
Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie
Komentáre
31. 10. 2025
10. 7. 2026
4. 6. 2026
4. 6. 2026
