Europoslanec pre HD: Leyenová je príliš veľká na to, aby padla

Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) a jeho trefné komentáre sú medzi čitateľmi Hlavného denníka spravidla obľúbeným čítaním. Je to aj tým, že Blaha „hovorí jazykom“ bežného človeka, ktorý mnohokrát odmieta prílišnú politickú korektnosť. Ľuboš Blaha sa s ňou rozhodne nekamaráti. Dokázal to aj v aktuálnom exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník.

Čitateľom vysvetlil, ako na jeho nedávnu cestu do Moskvy reagovali kolegovia v EP, že ctiť si pravdu je rozhodne etickejšie, ako pretvárka a tiež varoval pred hrozbou EÚ voči suverenite jednotlivých štátov. Reč bola aj o „Pfizergate“ a o neetickom prístupe tých, ktorí Slovensku kážu o právnom štáte a morálke. Podporujú to aj niektoré médiá, ktoré do spoločnosti nepokryte vnášajú liberálny fašizmus. Vystúpenie z EÚ nie je momentálne aktuálne a europoslanec priblížil dôvody. Lenže aj tu platí, že žiadna ríša netrvá večne. Navyše aj s tými "všemocnými" eurofondami to nie je úplne tak, ako sa nás bývalý mainstream, no predovšetkým opozícia, snaží presvedčiť.

Pán Blaha, Vaša cesta do Moskvy vyvolala rozruch nielen doma, ale aj v Bruseli. Ako na ňu reagovali Vaši kolegovia v Európskom parlamente? Zažili ste priame útoky, alebo skôr mlčanie a ignoranciu? 

Európsky parlament je momentálne epicentrom politického extrémizmu a liberálnofašistického fanatizmu, takže o atmosfére, ktorá tam panuje, je aj škoda hovoriť. Boli aj priame, hysterické reakcie, ale nebolo ich zase až tak veľa. Asi aj preto, že na naše argumenty neexistuje žiadna rozumná odpoveď. Veď som do Moskvy išiel ako slobodný človek, v mene státisícov občanov Slovenska, ktorí rovnako cítia, že sa treba pokloniť pamiatke ľudí, ktorí nás oslobodili a porazili fašizmus. Na to môžu tí, ktorí to vnímajú opačne, iba zlostne prskať, žiadny iný argument nemajú. Ale mám signály, že niektoré kruhy našu cestu nemienia nechať len tak a čosi chystajú.

Kritici tvrdia, že cesta do Ruska počas vojny na Ukrajine je nielen neetická, ale aj politicky škodlivá. Ako by ste im odpovedali?

 Že je to presne naopak. Etické je ctiť si pravdu a spravodlivosť. Neetickí a politicky škodliví sú tí, ktorí prekrúcajú pravdu o tom, že na porážke fašizmu a ukončení vojny mala leví podiel Červená armáda. Bez ich obetí by sme tu zrejme dnes neboli ani my a je našou povinnosťou vzdať im úctu. Neetickí a politicky škodliví sú tí, ktorí arogantne popierajú skutočnosť, že vojna na Ukrajine ako proxy vojna Západu proti Rusku nemusela vôbec vzniknúť, keby cieľom Západu nebolo rozširovať sa na úkor Ruska, s konečným cieľom Rusko zlikvidovať ako geopolitického konkurenta, popri cynickom vyhubení miliónov Ukrajincov ako z ich pohľadu úplne nepodstatnej vedľajšej skutočnosti. Áno, naša cesta do Moskvy bola politicky škodlivá pre tých, ktorí chcú vytvárať obraz, že všetci na Slovensku sme stopercentne oddanými vazalmi západných liberálnofašistických síl ovládajúcich EÚ. A je úplne v poriadku, že to je pre nich politicky škodlivé. A na druhej strane, naša cesta bola politicky mimoriadne prospešná pre všetkých, ktorí nechcú novú železnú oponu a tretiu svetovú vojnu, pretože verejnosti v Rusku aj v Európe ukázala, že v EÚ nie sú všetci padnutí na hlavu a aj tu sú sily, ktoré uprednostňujú dialóg, mier a spoluprácu.

V súčasnosti Európska únia pripravuje viacero legislatívnych balíkov, ktoré mnohí označujú za nezmyselné či škodlivé – od klimatických regulácií až po cenzúru online priestoru. Ktoré konkrétne návrhy podľa Vás najviac ohrozujú slobodu a suverenitu členských štátov?

Koniec slobody sa vždy začína slobodou slova, pretože kde sa obmedzí sloboda slova, tam skôr alebo neskôr dôjde aj na ostatné slobody. Liberálnofašistická cenzúra, ktorá dnes zúri v Európe, svojím fanatickým totalitarizmom čoraz nápadnejšie pripomína obdobie spred osemdesiatich rokov. Suverénne najväčšou hrozbou však je doslova zločinná, nebojím sa to nazvať pravým slovom, zločinná imperiálna snaha Bruselu, Berlína, Paríža odňať členským štátom právo veta v Európskej rade. Malé členské štáty, ktoré sú inak vo všetkom ekonomicky aj politicky valcované tými veľkými, v podobe práva veta zatiaľ ešte stále majú akúsi záchrannú brzdu, stále ešte majú právo neodsúhlasiť návrhy, ktoré by poškodili ich národné záujmy, a držať tak svojvôľu tých najmocnejších hráčov ako-tak na uzde. V momente, keby právo veta bolo zrušené, by sa celá východná Európa stala už iba bezbranným príveskom Západu, lebo ani spoločnými silami by už nijako nevedeli prehlasovať záujmy západných lobistov a ich figúrok v Európskom parlamente. Snaha odňať národným štátom právo veta, a urobiť tak z krajín ako je Slovensko iba akýsi celkom bezmocný región uprostred centralizovanej eurofederácie, je natoľko antidemokratická a uzurpátorská, že už samotné takéto pokusy by mali byť dôležitou témou vážnej celonárodnej politickej diskusie a dokonca predmetom záujmu príslušných orgánov štátu.

Žiaľ, globalizované mainstreamové médiá nielen že na túto hrozbu neupozorňujú, ale ony dokonca podporou niektorých politických síl robia nenápadnú kampaň v prospech zrušenia práva veta. Toto je niečo, čo by si mal každý aspoň trochu vlastenecky a demokraticky naladený človek veľmi pozorne všímať, kým nie je neskoro.

Ursula von der Leyen je aktuálne stredobodom obrovského škandálu, kde odmieta zverejniť komunikáciu so šéfom Pfizeru o miliardových nákupoch vakcín. Prečo podľa Vás doteraz nikto v Bruseli nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za tento netransparentný megadeal, ktorý zaplatili občania EÚ? 

Too big to fail – „príliš veľké na to, aby padli“. Toto slovné spojenie sa používalo v časoch krízy na banky či iné inštitúcie, ktoré sú natoľko vplyvné, že ich pád by zatriasol celým systémom, a preto ich globálne finančné kruhy musia ratovať za každú cenu, aj s prižmúrením oka nad použitými metódami. No a prenesené na politické reálie EÚ, môžeme povedať, že pre liberálnych fašistov, ovládajúcich prostredníctvom Európskej komisie Brusel a prostredníctvom Bruselu celú Európu, Ursula von der Leyen je takouto ich vlajkovou loďou „too big to fail“. S ňou by totiž padla celá komisia a voľby novej by boli v danej situácii omnoho problematickejšie než pred trištvrte rokom. Nehovoriac o tom, aký dominový efekt by to mohlo spôsobiť v politických systémoch jednotlivých členských krajín. A preto si teraz všetci usilovne zakrývajú oči, tak usilovne, ako sa to len dá, nad týmto gigiantickým škandálom, ktorý nemá obdoby, a za ktorý by za normálnych okolností Leyenová okamžite musela odísť. A tak si teraz môžeme kúpiť popcorn, pohodlne sa usadiť a s úžasom sledovať túto najšialenejšiu, najbizarnejšiu, najzvrátenejšiu korupčnú kriminálno-politickú frašku, ktorá sa odohráva priamo teraz pred našimi očami, lebo možno nič podobne absurdné už neuvidíme.

V normálnom právnom štáte by už premiérka či prezidentka v takejto pozícii dávno odstúpila. Prečo sa Brusel tvári, že sa nič nedeje? Je Európska komisia nedotknuteľná kasta, ktorá sa nemusí nikomu zodpovedať?

Áno. Je to presne takto ako hovoríte. A treba povedať ešte niečo. Tu sa totiž krásne ukazuje skutočná váha a úloha Európskeho parlamentu. Oficiálne by mal byť tým hlavným demokratickým nástrojom občanov európskych štátov, ktorý by mal efektívne kontrolovať a strážiť úradníkov z Európskej komisie, všakže? Realita je však taká, že Európsky parlament, namiesto toho, aby bol strážnym psom, je iba takým tým umelým psíkom, akého si ľudia kedysi dávali na zadné sklo auta, aby pri každom pohybe auta kyvkal hlavou na súhlas. Na poslednom plenárnom zasadnutí mnohí pobúrení poslanci, nielen nezaradení, ale aj z rôznych frakcií, žiadali vyvolať hlasovanie o dôvere Leyenovej alebo otvoriť vôbec diskusiu na túto tému. A čo myslíte, že sa stalo? To všetko bolo v zárodku potlačené, hlasovanie ani diskusia sa nepovoľuje. Nič sa nestalo, zabudnite. Čo tam po tom, že ide o najväčšiu európsku korupčnú kauzu všetkých čias – hlasovať o odvolaní Leyenovej sa jednoducho nebude a basta. K tomu naozaj ťažko ešte niečo dodávať. Toto je skutočný obraz o aktuálnej „demokracii“ v EÚ.

Ako je možné, že médiá hlavného prúdu prakticky ignorujú najväčší farmaceutický škandál v dejinách EÚ? Neodráža to úplný rozklad demokratickej kontroly a prepojenie politiky s korporátnymi záujmami?

Je to presne o tom. A z tohto, ale aj ďalších podobných dôvodov dnes veľká časť verejnosti nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách hovorí o pomeroch v EÚ ako o liberálnofašistickej totalite. Môžeme sa baviť o vhodnosti použitého termínu, môžeme sa baviť o miere, do akej je v EÚ pošliapaná demokracia, a do akej miery je porovnanie s fašizmom z polovice 20. storočia adekvátne, ale kto nemá liberálny či progresívny kognitívny defekt, tomu tieto tendencie hneď udrú do očí. Mediálny mainstream, progresívna liberálna kaviareň, korporátny deep state a fanatické politické skupiny dnes ovládajúce EÚ, to všetko je prepojené a tvorí jednu obludnú antidemokratickú štruktúru.

2. 6. 2025 12:41

Pre Valáška Kaliňák ako Kaliňák. Minister mu to nezhltol (VIDEO)

Aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SSD) si všimol tak trochu povýšenecký, mentorský spôsob komunikácie poslanca Tomáša Valáška (PS). Preto ho na parlamentnej hodine otázok členom vlády prekvapilo, že Valášek nevie, že R. Kaliňák na služobnej ceste v Moskve nebol. Nemohol teda vyhotoviť žiaden zápis a nezúčastnil sa žiadnych rokovaní. Od zahranično-politického experta PS minister očakáva, že si zistí informácie, na aké služobné cesty ktorí ministri – po schválení vládou, chodia. R

Čítať viac

Čo by podľa Vás Slovensko stratilo – a čo by naopak získalo – ak by vystúpilo z Európskej únie? Je to dnes vôbec reálna téma?

Európska únia je náš životný priestor a myšlienka EÚ ako združenia suverénnych národných štátov za účelom mierovej a vzájomne výhodnej spolupráce je živá, správna a rozumná. Toto stále platí. Ak sa však pýtate na možnosť vystúpenia z dnešnej rusofóbnej, fašizoidnej bruselskej EÚ, tu by bolo treba realisticky a zodpovedne vyhodnotiť všetky pre a proti z krátkodobého, strednodobého i dlhodobého hľadiska.

Z krátkodobého hľadiska treba objektívne povedať, že vystúpenie z EÚ bezprostredne nie je na programe dňa a tak skoro ani nebude, ak sa len nedajbože situácia nevyhrotí nejakým šialeným spôsobom – len čisto teoreticky, teda ak napríklad nebude zrušené právo veta, alebo ak sa militaristi úplne neodtrhnú z reťaze a nebudú nás chcieť v ich rusofóbnom džiháde zatiahnuť do niečoho naozaj životu nebezpečného. Veľká časť verejnosti na myšlienku bezprostredne opustiť EÚ nie je ani pripravená, ľudia sa oprávnene boja možných negatívnych následkov z prerušenia veľmi silných ekonomických väzieb slovenskej ekonomiky na západné štáty, najmä Nemecko.

Ak sa však chceme pozerať na geopolitické postavenie Slovenska z dlhodobej perspektívy, musíme si s filozofickým nadhľadom priznať, že doposiaľ v histórii všetci tí, ktorí vyhlasovali, že nejaká ríša bude trvať večne, sa veľmi úsmevne mýlili. Niektoré „večné ríše“ trvali pár rokov, niektoré prežili dlhšie, ale napokon sa aj tak všetky rozpadli. A tak niet pochýb, že aj bruselská progresívna eurofederácia jedného dňa bude už len históriou, politické usporiadanie Európy sa zmení a zmení sa aj postavenie Slovenska v európskom geopolitickom priestore. Čo nám to prinesie? To dnes nevieme, ale ako štát by sme mali byť dopredu pripravení na všetky alternatívy a otvorene o nich hovoriť. Je úplne neadekvátne, ako hystericky nedávno reagovala slovenská progresívna opozícia a jej mainstreamové médiá na to, keď predstaviteľ koalície len úplne nevinne a okrajovo spomenul teoretickú možnosť vystúpenia z EÚ. Takto to nemôže byť: EÚ nie je posvätná krava – a ak by nás niekto nútil takto sa na ňu pozerať, tak práve to by bol najlepší dôvod začať vážne rozmýšľať nad opustením takéhoto spolku.

V tejto súvislosti treba pripomenúť ešte jednu dôležitú vec: východoeurópske členské krajiny EÚ v súčasnosti zo západu dostávajú asi dvakrát menej, než dávajú. Eurofondy sú len reklamnou náplasťou na to, aby ľuďom zakryli oči. Toto tvrdí už dávno mnoho popredných odborníkov – napríklad významný francúzsky ekonóm Thomas Piketty uvádza, že každoročne z východu Európy na západ odtečie čistých okolo 400 miliárd eur. A teda, keby sa východná Európa oslobodila od tejto formy neokolonializmu, bola by oveľa bohatšia. To predsa stojí za zamyslenie a otvorenú diskusiu o tom, či dnešná forma „spoločného európskeho domu“ je tou jedinou možnou a jedinou správnou na večné veky – či nie?

Ďakujeme za rozhovor PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;

2. Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;

3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik