VEĽKÉ ZHROZENIE! Európski susedia Ruska rušia zákaz nášľapných mín

Sú považované za jednu z najnebezpečnejších a terč nerozlišujúcich zbraní na svete. Napriek tomu päť európskych krajín odmietlo medzinárodnú zmluvu o používaní nášľapných mín s odvolaním sa na rastúcu hrozbu zo strany Moskvy. Iniciatíva Lady Diany tak vychádza navnivoč.

Fínsko, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Litva – ktoré všetky hraničia s Ruskom – podnikli kroky na odstúpenie od Ottawskej zmluvy, dohody, ktorá zakazuje používanie protipechotných mín, ktoré sú určené na zabitie alebo zmrzačenie v prípade šliapnutia po nich.

Tento vývoj znepokojil aktivistov, ktorí vnímajú opätovné zavedenie zbraní – ktoré zabili alebo znetvorili desaťtisíce civilistov na celom svete a môžu kontaminovať oblasť ešte desaťročia po skončení konfliktu – ako znepokojujúci krok späť, informuje CNN.

Zmluva, ktorá tiež zakazuje výrobu a hromadenie zbraní, bola podpísaná v roku 1997 a bola jednou zo série dohôd dohodnutých po studenej vojne na podporu globálneho odzbrojenia. Odvtedy sa jej pripisuje zásluha za výrazné zníženie škôd spôsobených nášľapnými mínami.

11. 5. 2025 06:12

Prichádza zlom? Putinova ponuka Ukrajine a Západu

Ruský prezident vyhlásil, že Moskva je pripravená „sedieť za rokovacím stolom". Vyhlásenie Vladimira Putina by mohlo otvoriť novú kapitolu v konflikte, ktorý trvá viac ako tri roky. Ruský líder navrhol konkrétne miesto a čas, píše Magyar Nemzet. Vladimir Putin navrhol priame rokovania s Ukrajinou, ktoré by sa mali uskutočniť 15. mája v Istanbule. Ruský prezident vyhlásil, že cieľom rokovaní je dosiahnuť trvalý mier a odstrániť korene vojny. Od februára 2022, keď začala rusko-ukrajinská vojna,

Čítať viac

Znepokojivý krok späť

V reakcii na rozhodnutie Fínska odstúpiť od dohody varovala mimovládna organizácia pre ľudské práva Amnesty International, že severský štát ohrozuje životy civilistov, a označila to za „znepokojivý krok späť“.

Toto rozhodnutie „je v rozpore s desaťročiami pokroku v eliminácii výroby, transferu a používania inherentne nerozlišujúcich zbraní,“ varovala mimovládna organizácia.

Začiatkom tohto roka mal pakt 165 členských štátov. Veľmoci vrátane Ruska, Číny, Indie, Pakistanu a Spojených štátov ho však nikdy nepodpísali.

Poľsko a tri pobaltské štáty v spoločnom vyhlásení v marci oznámili stiahnutie zbraní a argumentovali za prehodnotenie toho, ktoré zbrane sú – a ktoré nie – prijateľné vzhľadom na ruskú agresiu.

Krajiny uviedli, že musia poskytnúť svojim ozbrojeným silám väčšiu „flexibilitu a slobodu výberu“, aby im pomohli posilniť obranu východného krídla NATO.

Nasledujúci mesiac, v apríli, sa Lotyšsko stalo prvou krajinou, ktorá formálne odstúpila od zmluvy po tom, čo jeho parlament návrh dôrazne podporil, čo znamenalo, že po šesťmesačnej lehote bude môcť Riga opäť začať zhromažďovať nášľapné míny.

V tom istom mesiaci Fínsko tiež odhalilo plány na pripojenie sa k Lotyšsku. Fínsky premiér Petteri Orpo pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia novinárom povedal, že Rusko predstavuje dlhodobé nebezpečenstvo pre celú Európu. „Odstúpenie od Ottawského dohovoru nám dá možnosť všestrannejšie sa pripraviť na zmeny v bezpečnostnom prostredí,“ povedal.

11. 5. 2025 08:26

Reakcia Zelenského na návrh Vladimíra Putina

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“. Zelenskyj to napísal na platforme X po tom, čo ruský prezident v noci na nedeľu navrhol priame rokovania Moskvy s Kyjevom na 15. mája v tureckom Istanbule, píše TASR. „Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj. „Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko

Čítať viac

Na Ukrajine rozsiahle ruské mínové polia umiestnené pozdĺž južných frontových línií Ukrajiny výrazne spomalili letnú protiofenzívu, ktorú Ukrajina spustila v roku 2023. Organizácia Spojených národov považuje Ukrajinu za najviac zamínovanú krajinu na svete.

To znamená, že ukrajinskí civilisti, najmä tí, ktorí sa vrátili do oblastí, ktoré boli predtým na frontovej línii bojov, čelia neustálemu riziku smrti.

Podľa zistení organizácie Human Rights Watch zverejnených v roku 2023 Ukrajina počas konfliktu tiež použila protipechotné míny a dostala ich od USA, a to aj napriek tomu, že Kyjev je signatárom zákazu z roku 1997.

Chcú vraj zbrane používať "humánnym spôsobom". Aký to oxymoron

Fínsko, Poľsko a pobaltské krajiny v porovnaní s tým tvrdia, že aj napriek odstúpeniu od zákazu zostanú pri používaní výbušnín oddané svojim humanitárnym zásadám.

Keď Helsinki oznámili svoje plány na odstúpenie od Ottawskej zmluvy, zdôraznili, že zbrane budú používať humánnym spôsobom, pričom prezident krajiny Alexander Stubb napísal na X: „Fínsko je odhodlané plniť svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa zodpovedného používania mín.“

„Znepokojivý krok späť“

Napriek takýmto prísľubom zodpovednosti, odklon od Ottawskej zmluvy zhrozil aktivistov.

Nášľapné míny zabili alebo zmrzačili desaťtisíce civilistov na celom svete a naďalej spôsobujú škody. Monitor pozemných mín a kazetovej munície vo svojej správe z roku 2024 zistil, že v roku 2023 bolo na celom svete zabitých a zranených mínami a výbušnými pozostatkami vojny najmenej 5 757 ľudí, pričom civilisti tvorili 84 % z tohto počtu.

10. 5. 2025 18:52

Moskva má nachystaný Orešnik! Cieľom je vraj Kyjev

Rusko je pripravené zaútočiť Orešnikom. Lety v blízkosti testovacieho miesta Kapustin Jar zakázali! USA vyhlásili, že Ukrajine hrozí zásah raketou Orešnik. Američania varujú Veľvyslanectvo USA v Kyjeve 9. mája informovalo, že sa pripravuje rozsiahly letecký útok na ciele na Ukrajine. V správe sa občanom Spojených štátov na Ukrajine odporúča, aby v prípade spustenia alarmu okamžite vyhľadali útočisko. https://www.hlavnydennik.sk/2025/05/09/vojnu-neskoncil-za-24-hodin-a-skoncil-s-rokovaniami

Čítať viac

Alma Taslidžan z Bosny bola počas vojny začiatkom 90. rokov vysídlená zo svojej vlasti, len aby sa s rodinou vrátila do krajiny posiatej nášľapnými mínami – problém kontaminácie, ktorý podľa nej trápi krajinu dodnes.

Pre CNN povedala, že argumenty pre zákaz nášľapných mín sa od vzniku Ottawskej zmluvy v 90. rokoch nezmenili. „Akonáhle sú už v zemi, predstavujú nebezpečenstvo. Nedokážu rozlíšiť medzi nohou civilistu, nohou dieťaťa a nohou vojaka.“

Pokračovala: „Sme prekvapení, že také vyspelé armády ako fínska, estónska, litovská a lotyšská, by zvážili zaradenie tejto mimoriadne nerozlišujúcej zbrane do svojej vojenskej stratégie a čo je ešte horšie, jej umiestnenie na svojom území.“

Každý si pamätá Dianu v mínovom poli

Sú ťažko objaviteľné a ešte horšie sa zneškodňujú. Majú skôr mrzačiť ako zabíjať. Protipechotné míny žijú v pôde celé desaťročia. Prieskumy dokazujú, že ročne kvôli nim zomrie 15 – 20 000 ľudí. Väčšinou ide pritom o civilistov v krajinách, kde už vládne mier.

Podľa aktivistov sa celosvetový názor začal obracať proti používaniu mín ešte pred tým, než sa pálčivou témou začala zaoberať Diana, princezná z Walesu. Jej sláva ale pritiahla k téme väčšiu pozornosť. Jej zaujatie urýchlilo snahy nezávislých aktivistov.

Diana sa pridala ku kampani proti mínam, ktorú organizoval britský Červený kríž v roku 1997. Pred tým, ako zomrela, stihla navštíviť Angolu a Bosnu.

10. 5. 2025 16:35

Koalícia "ochotných" zaraďuje spiatočku? Zároveň hrozí Moskve

Nasadenie významného počtu západných síl na Ukrajine je nezmyselné. Macron: Vyslanie vojenských síl na Ukrajinu nedáva zmysel. Nemá to význam Nasadenie väčšieho vojenského kontingentu západných krajín na Ukrajine nedáva zmysel pre zaistenie jej bezpečnosti. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre televízne kanály TF1 a LCI. „Toto nie je masový efekt. Nehovoríme o nasadení tisícov, desaťtisícov, státisícov európskych alebo západných vojakov. To by bolo zbytočn

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik