Dobré ráno, pani von der Leyenová!

Na webe noveslovo.eu sa vysokoškolský pedagóg a bezpečnostný analytik František Škvrnda st. venuje spornej postavičke na čele Európskej únie, "danajskému daru" Európe od Angely Merkerlovej. Nám nedobre známej Ursule von der Leyenovej. Z rozsiahlejšieho textu vyberáme niektoré pasáže, kompletný text je k dispozícii na citovanom a prelinkovanom webe.

Autor najskôr píše o rodine šéfky Únie: "Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (*1958) pochádza z rodiny Albrechtovcov. Ide o rodinu úradníkov, politikov a podnikateľov, ktorej korene vraj siahajú na koniec 15. storočia. Jej otec Ernst Albrecht bol od februára 1976 do júna 1990 predsedom krajinskej vlády v Dolnom Sasku. V roku 1986 sa vydala za lekára a podnikateľa Heika von der Leyena, s ktorým majú spolu 7 detí (narodili sa v rokoch 1987 – 1999). 

"Zrodila" ju Merkelová

"Je blízkou priateľkou bývalej kancelárky Angely Merkelovej, v ktorej štyroch vládach pôsobila skoro 14 rokov. Merkelová zohrala významnú úlohu pri presadzovaní von der Leyenovej na post šéfky Európskej komisie (ďalej len EK)."

O kariére Ursuly von der Leyenovej

Von der Leyenová má za sebou dlhú kariéru, pričom sa bez mimoriadnych výsledkov v nej, s nízkymi politickými a diplomatickými schopnosťami, dostala na najvyššie stupne až v európskom rámci. Je členkou CDU od roku 1990, čo je pilierom jej kariéry. Od roku 1996 vykonávala v strane funkcie na krajinskej a neskôr na spolkovej úrovni. V rokoch 2004 – 2019 bola členkou predsedníctva CDU a od roku 2010 – 2019 aj podpredsedníčkou strany.niál Bundeswehru, ako aj najvyššie vyznamenanie, ktoré môže udeliť civilistovi).

Na obrane nič prínosného

"Pôsobenie von der Leyenovej na ministerstve obrany sa z odborného hľadiska hodnotí spravidla kriticky. Ide o príklad pragmatickej političky, ktorá viac ako odborné kvality prezentovala svoju oddanosť straníckej línii. Nič prínosného, čo by po nej zostalo, neurobila." Píše František Škvrnda st.

Kuriózna "tlačenka"

"Európska rada, ktorá nedokázala vybrať kandidáta na šéfa EK z vedúcich predstaviteľov („Spitzenkandidaten“) európskych politických strán, nominovala na tento post von der Leyenovú na návrh Merkelovej. Paradoxné bolo, že tá sa zdržala hlasovania, lebo s nomináciou nesúhlasila SPD, ktorá bola s CDU vo vládnej koalícii. Ironicky doplníme, že ide o ďalší „šťastný“ prípad kariéry, keď sa v zložitých podmienkach vo vhodnom čase objaví jediný prijateľný kandidát. 

Symbolické však bolo, že von der Leyenová vo voľbách získala len tesnú väčšinu 383 hlasov (o deväť viac ako bolo potrebných, 374 zo 747 poslancov). Očakávalo sa pre ňu oveľa viac hlasov. Nakoniec to bolo menej ako v roku 2014, keď Jeana-Claudea Junckera zvolilo 422 z 751 poslancov, ale stala sa prvou ženou na čele EK." Vysvetľuje autor citovaného textu.

A predsa len to je horšie

"V súvislosti s pôsobením von der Leyenovej na čele EK uvedieme sarkastické vyjadrenia niektorých politikov, ktorí povedali, že si mysleli, že EK sa horšie ako za Jeana-Claudea Junckera nedá viesť, ale sa mýlili. Napriek touto hodnoteniu von der Leyenová v júli 2024 bola druhýkrát nominovaná na funkciu predsedníčky EK. V tajných voľbách získala 401 zo 707 odovzdaných hlasov. Európsky parlament (ďalej len EP) má teraz 720 poslancov."

Rozhovor Ursuly von der Leyenovej pre časopis Zeit

Mediálny rozruch spôsobil rozsiahly rozhovor pre časopis Zeit 15. apríla, ktorý na druhý deň vyšiel aj v anglickom preklade pripravenom kanceláriou von der Leyenovej (prístupné na ). Anglický preklad má vraj umožniť čo najväčšie rozšírenie obsahu rozhovoru.

Propaganda a jediná pravda, jediný správny názor

"Rozhovor má názov „Wir haben keine Bros und keine Oligarchen“ („Nemáme žiadnych bratov ani žiadnych oligarchov“) a 22. apríla k nemu napísal komentár časopis Politico. Médiá rozhovor niekedy označovali za otvorený. Charakter otázok redaktorov bol príliš ústretový. Niekedy sa síce dotýkali niektorých chúlostivých tém, ale boli sformulované tak, že nevyžadovali hlbšiu analýzu problému. Vôbec sa nehovorilo o dvojakom metri hodnotenia, o vyžadovaní jediného správneho názoru ani o masových protestoch proti politike a ekonomike EÚ. Chýbala čo i len zmienka o lobizme, klientelizme a korupcii v EÚ a samozrejme, redaktori sa von der Leyenovej neopýtali ani na „Pfizergate“." Pripomína František Škvrnda st.

Narcis v sukni (pardon, v gaťoch)

"Nebudeme do detailov rozoberať obsah rozhovoru, ktorý viackrát naznačil odtrhnutosť von der Leyenovej od reálneho života, ale aj politiky a „zaváňal“ samochválou. EÚ v jej pohľade má síce nejaké menšie problémy, ale je veľmi úspešná i dosť silná na to, aby vystupovala ako globálny hráč. Nebudeme hodnotiť jej výroky z prísneho teoretického sociologického či politologického hľadiska (ekonómie tam bolo tiež málo), ale jednoznačne ide o propagandistický materiál. Zameriame sa - pokračuje vysokoškolský pedagóg a analytik František Škvrnda - " len na tri okruhy výrokov, ktoré majú charakter „objavov“ a vyvolávajú mnoho nejasností."

Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje

"Asi najväčší mediálny rozruch spôsobilo vyjadrenie von der Leyenovej, že „Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje“. Ide najmä o to, že po druhej inaugurácii Donalda Trumpa sa „historické veci“ zmenili. Stále sa považuje za priateľku USA a atlantistku. Napriek jej optimizmu obsah rozhovoru naznačuje, že EK pod jej vedením má len všeobecné predstavy, ako riešiť problémy, ktoré v tejto situácii vznikli. Preferuje pri tom neoliberálne ekonomické vzory a akoby jej chýbalo americké vedenie."

Trump bude spôsobovať EÚ problémy. Zaujímavé je, že nemá veľký záujem stretnúť sa s von der Leyenovou, aj keď boli u neho Emmanuel Macron (toho však v Ríme na pohrebe pápeža Trump ponížil, keď ho nevzal k rozhovoru s Volodymyrom Zelenskym) a Giorgia Meloniová. Ide zatiaľ o jedinú európsku štátničku, s ktorou si Trump rozumie (Viktor Orbán u neho na návšteve po začiatku druhého prezidentského obdobia ešte nebol). Podľa niektorých mediálnych zdrojov sa vraj Trump s von der Leyenovou na pohrebe pápeža Františka dohodli, že sa stretnú, ale bez uvedenia termínu. Stretnutie (podanie rúk) však trvalo podľa týchto zdrojov len 19 sekúnd.

To, čo je Západ, samozrejme, von der Leyenová neuviedla, ale z kontextu možno usúdiť, že je stále očarená jeho neoliberálnym konceptom z posledných desaťročí pod vedením USA. Ako pragmatická politička by za roky pôsobenia mohla aspoň všeobecne poznať, že o úpadku Západu sa v literatúre hovorí už vyše 100 rokov. Napokon pôsobenie EK pod vedením von der Leyenovej tiež „úspešne“ prispelo k prehlbovaniu úpadku neoliberálneho Západu.

V rozhovore von der Leyenová zámerne používala pojem Európa, čím chcela zdôrazniť, že EÚ v posledných rokoch úzko spolupracuje aj s Veľkou Britániou (jej ekonomika však za veľa nestojí) a Nórskom. Ide nielen o oblasť bezpečnosti a obrany, ale spolupracuje sa aj v oblasti obchodu, energetiky a migrácie. Európa vraj zvláda krízy tímovo a existuje aj viera v Európu a európsky spôsob života."

Silná Európa vo svetovom neporiadku

"Po druhé, von der Leyenová v rozhovore abstraktne vysvetľovala, ako má v úmysle prispieť k pôsobeniu posilnenej Európy pri formovaní nového svetového poriadku. Stav sveta označila za svetový neporiadok, ktorý vyvolal nielen mocenský boj medzi Čínou a Spojenými štátmi, ale vraj aj to, čo považuje za Putinove imperialistické ambície.

Ani v najmenšom nenaznačila, že EÚ nie je vždy až taká jednotná a aj spoločnosti v nej sú polarizované, čo k jej sile, keď sa snaží presadiť len jeden správny názor, tiež neprispieva. Keby to nebolo také dramatické, bolo by to na smiech."

Absencia reálneho pohľadu na geopolitickú a bezpečnostnú realitu

"Po tretie, najvarovnejšie je, že z rozhovoru „trčí“ nereálny pohľad von der Leyenovej na geopolitickú realitu, najmä v bezpečnostnej oblasti. Priam za výsmech skutočnosti možno považovať charakteristiku súčasnej EÚ ako mierového projektu."

"V skutočnosti sa EÚ, kde sa objavuje vojnová hystéria spojená s rusfóbiou, príliš odkláňa od pôvodných zámerov európskej integrácie. Veľmi sa zblížila aj s NATO, ktoré bolo za Joea Bidena preferovaným nástrojom USA. EÚ sa chaoticky zapojila do ekonomickej i vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa uskutočňovala v záujme USA pri vedení zástupnej vojny s RF. Preukázala sa aj nízka úroveň schopností bývalého podpredsedu EK a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella."

"Jeho nahradenie Kajou Kallasovou z Estónska na oboch funkciách, ktorej hlavnou kvalifikáciou je agresívna rusofóbia, nič na tejto oblasti pôsobenia EK ani EÚ nezmení. Nejasná je aj pozícia prvýkrát menovaného komisára pre obranu a vesmír Andriusa Kubiliusa z Litvy. Otázne je, či mu rusofóbia v niečom pomôže, lebo predsa len v tejto oblasti majú rozhodujúcu pozíciu veľké a ekonomicky silné štáty. A vytvorenie spoločných ozbrojených síl EÚ je zatiaľ príliš vzdialenou víziou."

"Šírenie nenávisti, klamstiev a manipulácií, ktoré sa stalo v súvislosti s vojnou na Ukrajine normou v EÚ i v jej členských štátoch, bezpečnostnú situáciu v Európe len komplikuje. Snaha EÚ podporovať Ukrajinu aj bez USA, ktorú von der Leyenová bezpodmienečne presadzuje, prinesie len ďalšie ťažkosti, pričom Brusel nemá potenciál na dosiahnutie zmeny situácie."

Kritika vnímania súčasnej reality v úniovom Bruseli

Kritický pohľad na fungovanie EÚ a EK nemajú len „populisti“, europesimisti a opozícia v EP, ale sa prejavuje aj vnútri nich. Poukážeme na vybrané kritické hodnotenia v kruhoch, ktoré majú blízko k EÚ.

Záverom

"Rozhovor von der Leynovej má byť zrejme „obranou“ šírenia správnych názorov. Čo na tom, že realita je mnohokrát celkom iná, niekedy až opačná. Vážne pochybujeme, že kľúčové priority novej EK – prosperita, bezpečnosť a demokracia – majú pod vedením jej staronovej predsedníčky inú ako len formálnu šancu na splnenie a zostanú iba v rovine hesiel." Píše František Škvrnda st.

(Redakcia HJD vybrala v dobrom mienení niektoré pasáže z rozsiahlejšieho textu, ktorého pôvodná verzia bola publikovaná na webe noveslovo.eu.)

29. 4. 2025 16:43

Príspevok právnika Ribára: Kto hrá s verejnosťou špinavú hru?

Advokát Martin Ribár prostredníctvom stránky na Facebooku Za právny štát a demokraciu v poslednom čase odhaľuje praktiky médií, ktoré používajú pri informovaní o prebiehajúcich vyšetrovaniach. „Na pokračovanie“ uvažuje, či médiá o trestných konaniach informujú objektívne. V príspevku s číslom tri hovorí niečo k pánovi Vagovičovi a jeho vnímaniu prezumpcie neviny u ČURILLOVCOV a „tých druhých“, ale aj niečo z judikatúry ESĽP k médiám, novinárom a trestným konaniam.

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik