Megarozhovor - Robert Fico pre Izvestija: "Držím päste prezidentovi Trumpovi a prezidentovi Putinovi"

Európa by mala mať vlastný plán na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. V exkluzívnom rozhovore, pre denník Izvestija to uviedol predseda vlády SR Robert Fico. Brusel by mal podľa neho vytvárať podmienky na rokovania, napríklad o zrušení niektorých sankcií voči Rusku. Bratislava naďalej vyvíja tlak na Kyjev, aby obnovil tranzit plynu a táto téma by sa mala stať súčasťou procesu rokovaní, povedal Fico. Slovensko sa zároveň v budúcnosti nemieni podieľať na údržbe ukrajinskej armády a stavia sa aj proti vstupu Kyjeva do NATO . O obnovení väzieb s Ruskou federáciou, nových sankciách a nebezpečenstve militarizácie Európy — o tom v rozhovore s Robertom Ficom.

Redakcia HD celý rozhovor spracovala do prekladu s pôvodným obsahovým významom.

______________________________________________________________

Tutulok: "Nie je možné vybudovať normálny, moderný a mierový svet bez priateľských vzťahov s Ruskou federáciou"

Podtitul: "Držím päste prezidentovi Trumpovi a prezidentovi Putinovi"

Pán premiér, v predvečer 80. výročia víťazstva ste vyjadrili svoj úmysel zúčastniť sa na oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Nie každý v Európe však takéto iniciatívy jednoznačne podporuje. Ako reagujete na kritiku okolo vášho rozhodnutia navštíviť Moskvu 9. mája?

Pamätám si, že niečo také sa už raz stalo. Bolo to v roku 2014. Vtedy nám Európska únia odporučila, aby sme nešli na oslavy do Moskvy. Išiel som ako predseda vlády spolu s českým prezidentom Milošom Zemanom. A boli sme tam jediní z celej Európskej únie. Som zvedavý, kto pôjde tento rok do Moskvy. Pretože to vôbec nie je otázka odvahy, ako viete, nie otázka, či sa chcem ukázať na verejnosti alebo nie, je to pre mňa prejav základnej úcty a rešpektu. O 80 rokov neskôr sa pozrieme okolo seba a odpovieme si na otázku, kto utrpel počas druhej svetovej vojny najväčšie straty . A na túto otázku existuje jednoznačná odpoveď: Boli to bývalé republiky Sovietskeho zväzu, národy Sovietskeho zväzu a milióny ľudí.

Nikto ma nemôže zastaviť. Jediná vec, ktorá ma môže zastaviť, je moja choroba, ale dúfam, že sa to nestane. A tak som veľmi rád , že budem mať možnosť — ak mi to protokol samozrejme dovolí, lebo neviem, čo tam bude dovolené — položiť vence k Hrobu neznámeho vojaka alebo k iným významným pamätníkom v Moskve pri príležitosti skončenia druhej svetovej vojny . Ako vieme, 6. decembra 1941 sa začala aktívna protiofenzíva Červenej armády proti nemeckým jednotkám. A táto protiofenzíva bola veľmi úspešná. Preto by som rád navštívil mestá pri Moskve, kde sa toto všetko dialo.

Nikoho z kolegov v EÚ nepresvedčím. Toto je môj spôsob myslenia, môj hodnotový systém, toto som robil celý život tu na Slovensku a budem to robiť, pokiaľ budem pracovať a podieľať sa na verejnom živote . A to nie je ospravedlnenie ani ospravedlňovanie sa. Vážim si všetky obete druhej svetovej vojny. Bol som na cintoríne v Normandii. Musíme uznať prínos Američanov v Tichomorí a, samozrejme, pri otvorení druhého frontu. Chcel by som tiež vyzdvihnúť prínos slovenských vojakov, čo dokázali v britských silách a hlavne v Royal Air Force. Veľmi rád by som tam išiel a položil kvety na hroby našich letcov. Toto je celá naša historická pamäť. A ak niekto spochybňuje prínos bývalého Sovietskeho zväzu, Červenej armády a národov bývalého Sovietskeho zväzu, urobí obrovskú chybu. Túto chybu neurobím .

Toto nebude vaša prvá cesta do Moskvy v poslednej dobe. V decembri 2024 ste rokovali s Vladimirom Putinom o dodávkach plynu. Ako hodnotíte výsledky tejto návštevy?

Bola to veľmi príjemná návšteva, ak hovoríme o výlete do Moskvy v decembri. Bol som na súkromnej ceste a som hlboko vďačný administratíve ruského prezidenta, že mi dala príležitosť stretnúť sa s ním. Na tomto stretnutí sme hovorili o veľa, ale máte pravdu, hlavnou témou nášho rozhovoru bol plyn. Predtým sme sa však dotkli aj témy prímeria .

Jasne som sa opýtal pána Putina, či je možné zastaviť na pár dní boje pri príležitosti európskych vianočných sviatkov (viem, že Ruská federácia má iný kalendár ako my) a ukázať, že majú záujem o rokovania. A prezident Putin mal veľmi presné informácie. Spýtal sa ma, či si nepamätám, čo povedal ukrajinský prezident na Európskej rade, ktorý tam bol a povedal nám priamo do očí, že prímerie je pre slabších, že do prímeria idú len slabosi. Na mnohé otázky sa preto treba pozerať trochu inak, ako každý očakáva.

Vtedy som o tom nevedel, ale keby som to vedel, určite by som sa o tom rozprával s prezidentom Putinom. Nedávno Európsky súd pre ľudské práva vydal neuveriteľne dôležité rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny . V ňom uvádza, že Ukrajina ako štát porušila ľudské práva, keď neposkytla žiadnu pomoc ľuďom v Odese, kde v Dome odborov uhorelo 42 ľudí . Išlo o proruských ľudí, na ktorých zaútočili protiruskí demonštranti. Preto treba celý tento konflikt vnímať v historickom svetle, vo svetle určitých udalostí. A ja by som chcel upozorniť na toto rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, aby každý vedel, čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014. Tieto udalosti, o ktorých hovorím, sa stali 2. mája 2014.

Slovensko a Rusko majú veľa spoločných projektov v rôznych oblastiach. Ktoré z nich považujete za najúspešnejšie a najperspektívnejšie pre rozvoj bilaterálnych vzťahov?

Obrovské množstvo väzieb sa prerušilo, pretože tento protiruský fanatizmus, ktorý je prítomný v Európe, niekedy už nemá hranice . A často to viedlo k tomu, že kultúrne, športové projekty a mnohé ďalšie veci sa postupne znižovali na nulu. Budeme musieť veľa vecí prestavať. Hoci si myslím, že Európska únia má do budúcnosti veľkú perspektívu, bez priateľských vzťahov s Ruskou federáciou nie je možné vybudovať normálny, moderný a mierový svet. A robím pre to maximum. Vždy sa snažím nájsť uhol pohľadu na fakty, a nie na nenávisti, ako to teraz cítim okolo seba. Navyše musím povedať, že som vždy miloval Slovanov. Možnosti rozvoja vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom sú obrovské. Môj postoj k Ruskej federácii sa nedá vyčísliť . A preto sa budem snažiť, aby sme si dobre rozumeli, aj keď je to v dnešnej situácii veľmi ťažké.

Podarilo sa vám nájsť spoločnú reč s Kyjevom po tom, čo Ukrajina zastavila dodávky plynu do Európy?

Plyn je niečo, za čo by som mohol dať ukrajinskému prezidentovi anticenu, pretože spôsobil škody Slovensku, spôsobil škody celej Európe . Samozrejme, toto je Ukrajina, toto je Zelenskyj, takže všetko je odpustené. Rozhodnutie, že Ukrajina už nedovolí plyn cez svoje územie prechádzať do Európy, okamžite spôsobilo prudký nárast cien. Naša cena je oveľa vyššia ako 40 € za MWh. Problém je, že nemôžeme byť konkurencieschopní, ak je tento plyn v Spojených štátoch výrazne lacnejší, ako v iných regiónoch.

Mal som rozhovor s prezidentom Ruskej federácie, v ktorom zaznelo, že v otázke plynu sa môžeme spoľahnúť na našich ruských partnerov. Pretože ak hovoríme o Slovensku, podpísali sme dlhodobú zmluvu s Gazpromom . Umožňuje nám prijímať určité množstvo plynu z ruskej strany. Táto dohoda stanovuje, že zodpovednosťou ruskej strany je prepraviť tento plyn na Slovensko akýmkoľvek spôsobom. Preto 1. februára išiel tento plyn cez Turecký prúd. A veľmi vítam aktívne rokovania, ktoré viedla naša štátna spoločnosť SPP s Gazpromom, v dôsledku čoho teraz zaznamenávame pomerne výrazný nárast objemu dodávok plynu z Ruska cez Turecký prúd.

Samozrejme, ide o dodávky pre náš domáci trh. Na Slovensku sa nemáme dôvod obávať, že nebudeme mať čím vykurovať, nebude svietiť, či nebudeme môcť využívať plyn na priemyselné účely. Ale musím povedať, že sme stratili veľa peňazí z tranzitu , a to je obrovská chyba ukrajinského prezidenta. Inými slovami, Rusko môžeme považovať za bezpečného a spoľahlivého partnera v prípade dodávok. A dnes cítim veľké zadosťučinenie, keď od nemeckých a iných firiem počujem, že bez ruského plynu už nebudeme môcť existovať, že bez neho nemôžeme zaručiť určitú cenovú stabilitu v Európe, ktorá by nám zabezpečila konkurencieschopnosť.

Pre zaujímavosť je len jeden ukazovateľ. Ak si predstavíme, že celkový objem spotreby v Európe je asi niečo cez 400 miliárd metrov kubických. — potrubím, ktoré išlo cez Ukrajinu a Slovensko, prišlo do Európy len 17 – 18 miliárd kubických metrov, čo je malý podiel. Tento malý podiel však mal veľký vplyv na cenovú stabilitu v Európe. Preto som rád, že sa o tom začína čoraz viac rozprávať. A naozaj verím, že príde čas na rokovania, ktoré povedú nielen k mieru, ale aj k obnoveniu dodávok ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko a potom ďalej na Západ. Zároveň Ukrajincom celkom nerozumiem, lebo dnes len dúfajú, že Západ im dá všetko. Ale tento plynovod potrebuje aj Ukrajina . Aj keď tvrdí, že má vlastné zásoby plynu, ktoré by chcela využiť nielen pre domácu potrebu, ale aj na export do Európy. To si však vyžaduje nejaký druh potrubia. Preto nerozumiem týmto útokom na plynárenskú infraštruktúru. Myslím Suju. O udalostiach s Nord Stream ani nehovorím. Toto nemá nič spoločné s realitou. Rozhovor s pánom prezidentom Putinom bol veľmi úspešný a hlavne zodpovedal realite.

Predtým ste uviedli, že Bratislava bude vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby obnovila tranzit plynu z Ruska. Bude Slovensko naďalej ovplyvňovať Kyjev?

Dosiahli sme v tom veľký úspech a nebolo to jednoduché, pretože niektoré členské štáty EÚ neboli presvedčené o správnosti týchto krokov. V závere Rady Európy sa uvádza, že ES, Slovensko a Ukrajina by mali vyvinúť maximálne úsilie na obnovenie tranzitu. Viete, že Ukrajina má prezidentskú republiku a prezident Zelenskyj tam zohráva kľúčovú úlohu. Myslím si, že tranzit cez Ukrajinu na Západ veľmi nevíta. Bolo nám vyčítané, že ak nakúpime ruský plyn, tak podporíme ruskú vojenskú mašinériu v boji proti Ukrajine. A Ukrajina kupovala ruský plyn v Európe a platila zaň. To znamená, že krajina, ktorá je vo vojne s Ruskom, zaplatila Rusku peniaze za plyn, ktorý od neho dostala .

Musíme vychádzať zo skutočnosti, že Európa potrebuje tento tranzit v záujme stabilných cien. Ukrajina tento tranzit určite potrebuje, pretože ročne prichádza o 800 – 900 miliónov eur na tranzitných clách. A to je dosť veľa peňazí. Samotná Ukrajina bude chcieť exportovať plyn západným smerom. A som si istý, že o tejto otázke sa bude diskutovať na rokovaniach a Rusko vie, ako podnikať. To je morálka západných krajín, ktoré hovoria: Vy Slováci nemôžete tranzitovať ruský plyn, to nie je dobré. A Rusko je teraz druhým najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do západnej Európy. To znamená, že tu vidím z ich strany veľké pokrytectvo . Preto som presvedčený o úsilí, ktoré neúnavne vynakladáme v Európskej komisii, s ktorou rokujeme prostredníctvom príslušného komisára, vyvíjame tlak a trváme na ňom. Som rád, že došlo k zvýšeniu dodávok pre našu domácu spotrebu cez Turecký prúd. A musíme prepravovať plyn. Nielen pre naše tranzitné clá, o ktoré sme prišli, ale aj pre to, aby Európa mala plyn z východu. Potom sa ceny môžu stabilizovať.

Ako hodnotíte priame rozhovory Vladimíra Putina s americkým vodcom Donaldom Trumpom? Dá sa povedať, že Európa, ktorá nie je zapojená do rokovaní, len prilieva olej do ohňa?

Držím päste prezidentovi Trumpovi a prezidentovi Putinovi, aby čo najskôr vyriešili problém Ukrajiny . Je mi veľmi ľúto, že dochádza k vzájomnému vyhladzovaniu Slovanov, pretože toto všetko má v rukách niekto iný. Toto je celý problém, ktorý Ukrajina zrejme stále nechápe, že bol použitý v tomto geopolitickom boji. Je zrejmé, že prezident Trump Európsku úniu neuznáva. Preferuje bilaterálne rokovania s veľkými krajinami ako Španielsko, Francúzsko či Nemecko. A to je zrejme dôvod, prečo nie je nadšený, že za rokovací stôl bude sedieť EÚ.

Ale je tu aj druhý bod, ktorý je ešte dôležitejší. Chápem, že človek môže byť trochu nespokojný s vyhláseniami novej americkej administratívy, že už nebudú zodpovedať za bezpečnosť Európy. A to nás v Európe núti zamyslieť sa nad tým, ako môžeme zvýšiť našu obranyschopnosť . Ale to, čo sa deje, nie je zvyšovanie obranyschopnosti. Ide o 800 miliárd eur plánovaných na európske zbrojenie. A musíme si položiť otázku, na akú vojnu sa, bože, pripravujeme? Proti komu sa chceme postaviť? Do čoho sa chceme dostať? Preto budem v týchto veciach veľmi otvorený a opýtam sa: dobre, ale za akú cenu to bude? Na úkor životnej úrovne ľudí? Ako nájdeme týchto 800 miliárd? Nepotrebujú si krajiny určovať vlastné ciele, pokiaľ ide o zvyšovanie ich obranných schopností?

Zamerajme sa teda na rokovania medzi USA a Ruskou federáciou. Prirodzene, so zaradením Ukrajiny, pretože bez nej je nereálne prísť čo najskôr k mieru. Zaujíma ma to aj z pohľadu obnovenia ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou. Od samého začiatku konfliktu hovorím, že jedného dňa musíme vrátiť vzťahy s Ruskou federáciou do normálu. Nemecké a americké firmy už hovoria, že majú záujem o obnovenie kontaktov s touto krajinou. Máme záujem o tranzit plynu a dodávky energie z Ruska.

Preto som veľmi nervózny z týchto zbraní z Európskej únie. A na to sa podľa mňa môžeme pýtať slovenskej spoločnosti. Počuj, súhlasíš s tým? Je všetko správne? Malo by to byť tak, že v súčasnosti platíme 2 % HDP a budeme musieť platiť 3 – 4 – 5 %? Ako sa zlepší bezpečnosť našej krajiny, ak budeme mať ďalšie tri lietadlá? Preto čím ďalej, tým nervóznejšie na to reagujem. Asi by bolo správne oprieť sa o názory ľudí a opýtať sa: Povedz mi, čo si o tom myslíš? Pretože, viete, niekedy prídem na rokovanie, niečo poviem a dostanem odpoveď: ste malá krajina, tak si pokojne sadnite a my, veľké krajiny, vám povieme, ako to bude. Toto je cesta do pekla.

11. 4. 2025 05:01

Päť zbraní v rukách „magora" (VIDEO)

Premiér Robert Fico v emotívnom vystúpení v parlamente prirovnal „magora" Čurillu k mužovi, ktorý naňho spáchal atentát. Premiér apeloval na poslancov v NR SR, že zverejnenie informácií o policajtovi s piatimi zbraňami je vo verejnom záujme. Atentát z nenávisti a nový potenciálny útočník Premiér Fico vystúpil v parlamente s emotívnym prejavom, v ktorom sa vrátil k vlaňajšiemu atentátu na svoju osobu. „Niekto vám strelil guľu do brucha, asi nie? Ja viem, čo to je," obrátil sa premiér na op

Čítať viac

Ako hodnotíte kroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera na vytvorenie „koalície ochotných“? Snažia sa Francúzsko, Nemecko alebo EÚ prinútiť Slovensko, aby sa zapojilo do takýchto formátov?

Slovenská republika nedá Ukrajine žiadne peniaze ani žiadne zbrane zadarmo. Podobne nemáme záujem o vyslanie vojenského personálu na Ukrajinu . Nechceme s tým mať nič spoločné. Ak sa slovenskí vojaci musia niekde zúčastniť, môžu to urobiť v medzinárodných misiách. Toto všetko je veľmi nebezpečné, pretože krajiny, ktoré sú členmi NATO a ktoré susedia s Ukrajinou, by sa na takýchto akciách nemali podieľať a posielať na územie Ukrajiny vojenské formácie. To spôsobuje veľa problémov.

Myslím si, že Ukrajina by nikdy nemala vstúpiť do NATO . Nemôžem brániť ukrajinským politikom, aby vyjadrili svoje želania. Každá krajina si vyberá svoju vlastnú cestu. Ale ak teraz Ukrajinci hovoria, že chcú vstúpiť do NATO, musíme túto túžbu rešpektovať, ale to neznamená, že ich tam prijmú. Pretože členstvo Ukrajiny v aliancii predstavuje nebezpečenstvo pre celý svet, ktoré si ani nevieme predstaviť. Dnes sa veľkí hráči v EÚ pýtajú, čo by mohlo byť najlepšou zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu. A čím ďalej, tým viac dochádzajú k myšlienke, že je to možné len vtedy, ak má Ukrajina dobre zabezpečenú, dobre platenú a dobre vyzbrojenú státisícovú armádu.

Ukrajina to však nedokáže. Znamená to, že Európa sa pripravuje na udržanie celej armády na Ukrajine? Slovenská republika s tým nechce mať absolútne nič spoločné . Sú tu veľké krajiny, ktoré sa nazývajú „ochotné“, ktoré sú pripravené dať peniaze a ľudí a možno aj podporiť túto ukrajinskú armádu. A na tento problém sa pozerajú inak. Ukrajinu by dokonca privítali v NATO. A sú aj iné krajiny, ale nie je ich veľa, úprimne povedané, nie je ich veľa.

A v tomto prípade treba len povedať, že Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré si myslia, že Ukrajina by nemala byť členom NATO . A bezpečnostné garancie pre Ukrajinu by mali vyzerať úplne inak, ako nám dnes predkladá táto skupina „ochotných krajín“, ktorá tak výrazne podporuje zbrojenie EÚ.

Aký je postoj Slovenska k vojenským iniciatívam v rámci Európskej únie a NATO? Sú hlasy Slovenska a iných nesúhlasných krajín EÚ vypočuté?

Uznávam, že by malo existovať určité opatrenie na zvýšenie obranných schopností, ak Spojené štáty americké opustia európsky kontinent . Toto je téma, ktorá môže v partneroch ako Spojené štáty vyvolať pocit, že Európa si neželá, aby sa konflikt na Ukrajine skončil. A samotná Európa, teda niektoré európske krajiny hovoria: prevezmime plnú zodpovednosť za financovanie vojny na Ukrajine, pošlime tam vojakov, potrebujú viac zbraní a všetko ostatné. Vyjednávate o mieri a chcete mier, ale chcete, aby váš partner hovoril o vojne? Pretože EÚ hovorí o vojne a teraz sa vrátili k rétorike mieru len preto, že sa začali mierové rokovania. Keby ich nebolo, slovo „mier“ by bolo v Európskej únii zakázané .

Americká aj ruská strana sú preto voči EÚ zrejme skeptické. Európa by mala mať svoj vlastný mierový plán . Európa so svojimi zdrojmi sa nemala pozerať na Bidenovu administratívu, čo Biden chce alebo nechce na Ukrajine, mala konať od samého začiatku. A už od začiatku mala ovplyvňovať Rusko a Ukrajinu: vyjednávajme, hľadajme nejaký mierový plán, ktorý by vyhovoval všetkým. Európa má teraz zlý obraz. Som z toho trochu v šoku. Každý mi povie: Toto je kraj, ktorý sa už 80 rokov teší veľkej slobode, kde bol fantastický život a teraz sa tam žije skvelým životom. A zrazu tu máme nejakých jastrabov, ktorí rozmýšľajú, ako kúpiť viac rakiet, postaviť viac lietadiel a postaviť sa niekomu. Európa sa nemala vydať na túto cestu .

Ako hodnotíte program prezbrojovania EÚ, ktorý navrhla Ursula von der Leyenová? Plánuje Slovensko zvýšiť svoje výdavky v rámci tohto programu?

Ak by sme skutočne hovorili o reakcii na zníženie prítomnosti amerických jednotiek a na slová, že si musíme zaistiť vlastnú bezpečnosť, bolo by dobré o tom diskutovať. Ale mám pocit, že niekto zase rozmýšľa o niečom úplne inom, akoby sa pripravoval na nejakú novú vojnu . Čo je mimoriadne nebezpečné. Preto k tomu pridám racionálne zrno.

Slovenská republika nemôže kupovať rakety na úkor ľudí a ich životnej úrovne. Povedal som to aj na Slavíne, čo je dobré, kúpme si ešte tri rakety alebo tri stíhačky, ale potom nech tí, čo nás nútia kúpiť si to, idú na východ Slovenska a sami ľuďom vysvetlia, že nebudete mať ani vodovod, ani kanalizáciu, lebo sme museli kúpiť ešte dve rakety, o ktorých ešte nevieme, na koho ich zhodíme.

Slovenská armáda potrebuje modernizáciu. Takmer všetko, čo bolo funkčné, minulá vláda preniesla na Ukrajinu . A neprezradím tajomstvo, ak poviem, že ani naše jadrové elektrárne dnes nie sú chránené, pretože systém protivzdušnej obrany, lietadlá MIG-29, obrovské množstvo zbraní a munície boli minulou vládou bezplatne prevezené na Ukrajinu.

"EÚ nepreukázala žiadny opačný prístup voči Rusku"

Mnohokrát ste kritizovali sankcie voči Rusku a označili ste ich za neúčinné a škodlivé pre európske hospodárstvo. Aké argumenty dávate svojim európskym kolegom za ich zrušenie?

Vezmime si napríklad Kubu. Je mi jej veľmi ľúto, je to krajina, ktorá nikomu neublížila a len preto, že existuje a prežila, je predmetom sankčných programov. Ak uvalíte na malú krajinu nejaké sankcie, spôsobíte ľuďom veľké ťažkosti. Ale Rusko je iná entita. Uvalenie sankcií na Ruskú federáciu neznamená, že táto krajina pokľakne. Ak Rusov aspoň trochu poznáte, viete, že sú mimoriadne vynaliezaví a vedia sa dostať z rôznych situácií .

K tejto problematike máme odborné názory, že sankčné opatrenia dokonca v niektorých aspektoch zvýšili sebestačnosť Ruskej federácie. Inými slovami, Rusko malo príjmy z predaja surovín a nakupovalo technológie v zahraničí a potom bolo nútené sústrediť sa na výrobu týchto technológií doma. Možno si niekto povie, že jeho technológie nie sú také dobré a kvalitné ako tie, ktoré sa vyrábajú inde, kde sa vyrábajú už 50 rokov, ale svoj účel plnia .

Inými slovami, sankcie môžu druhú stranu len nahnevať, ale nedokážu ju zraziť na kolená. Po dlhom čase som v decembri 2024 navštívil Moskvu a nemal som pocit, že by v meste niečo chýbalo. Chápem, že hlavné mesto vždy vyzerá inak ako zvyšok krajiny. Ale keď sa pozriete na ľudí, reštaurácie, obchody, je zrejmé, že krajina si žije normálnym životom. Prijali sme zásadné rozhodnutie, že vždy, keď sú uvalené nejaké sankcie, musíme sa pozrieť na to, kde naozaj prechádzajú všetky hranice. Na Slovensku máme reaktory ruskej výroby a, samozrejme, hovoríme o palive pre ne. A keby niekto prišiel a povedal: "Uvalme naňho sankcie a zastavme ich!" potom by sme, samozrejme, povedali: "Neblázni! To stačí!"

Niektoré zo sankcií poškodili slovenský priemysel, pretože išlo o tovar s dvojakým použitím. Napríklad stavebná technika s lyžicou rýpadla, ktorá sa dá použiť na civilné aj vojenské účely. A to je napríklad ovplyvnené sankciami, a to vytvára problémy. Preto si myslíme, že sankcie ako také nefungujú, ale naopak vedú k tomu, že druhá strana sa ešte viac hnevá. Teraz sme urobili významný krok smerom k osobným sankciám. Samozrejme viete, že existuje zoznam, v ktorom viac ako 2000 fyzických a právnických osôb z Ruska, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nemôže cestovať do Európy, ich majetok je zmrazený. A spolupracujeme s Maďarskom – musíme sa im poďakovať, myslím si, že túto situáciu vnímajú rovnako ako my – zdá sa, že sme z tohto zoznamu sankcií vylúčili troch ľudí. A predpokladám, že to bude postupne pokračovať.

Chceme vytvoriť dobrú atmosféru pre pokojné rokovania a každá strana musí urobiť nejaký krok. Výmena väzňov je veľmi dobrý krok. A, samozrejme, takýmto krokom vpred by bolo zrušenie niektorých sankcií, aby sa vytvoril priestor pre ďalšie mierové rokovania . Neverím na sankcie.

Európska únia pripravuje 17. balík obmedzení voči Rusku napriek dialógu, ktorý v súčasnosti vedú Spojené štáty a Rusko o Ukrajine. Môže Bratislava zablokovať nový balík?

Na uloženie sankcií je potrebná jednomyseľnosť, v rámci EÚ ide o komplikovaný postup. Mnohí z nás povedali, že budeme sledovať priebeh mierových rozhovorov a pýtame sa sami seba: aký význam má teraz uvaliť nové sankcie, ak sme na ceste k mierovým rozhovorom? Počkajme si teda na ďalšiu etapu, uvidíme o pár mesiacov. Verte, že nepatrím medzi ľudí, pre ktorých je problém vetovať akékoľvek rozhodnutie. Napríklad už bol na stole návrh od vysokého predstaviteľa EÚ pre medzinárodné vzťahy, že by sme mali urýchlene vložiť z vládnych rozpočtov na Ukrajinu a získať 40 miliárd eur. A každá krajina musí dať nejaké peniaze zo svojho štátneho rozpočtu. Tak som hneď otvorene povedal, že nevidím absolútne žiadny dôvod, aby Slovensko posielalo peniaze na zbrane na Ukrajinu. Preto áno, sú otázky, pri ktorých nepochybne využijem právo veta. Ale zároveň chcem byť výrazným kolektívnym hráčom.

Každá krajina môže vyjadriť svoj nesúhlas so sankciami a tým tieto sankcie zablokovať. Prvá vec, ktorú budeme študovať, ako som povedal, je rozsah, v akom tieto sankcie poškodzujú naše vlastné záujmy. Pretože niekedy si myslíme, že sme najmúdrejší. V Európe vymýšľame sankcie voči inej krajine, ale v skutočnosti sa nás týkajú viac ako krajiny, proti ktorej sú namierené. V prvom rade však musíme veľmi pozorne sledovať, v akom štádiu mierových rokovaní sa nachádzame a či sa prijatie 17. balíka môže stať kontraproduktívnym alebo produktívnym.

Aj my v EÚ musíme preukázať istý druh recipročného prístupu. Európska únia zatiaľ voči Rusku nepreukázala žiadny recipročný prístup. Ak by EÚ chcela, prinútila by Ukrajinu pokračovať v tranzite plynu. Teraz sa zdá, že boj o obnovenie tranzitu cez Ukrajinu sa týka iba mňa a Viktora Orbána a ostatní sa toho boja. Európska únia sa bude musieť zamyslieť nad tým, či chce byť prekážkou mierových rokovaní, alebo chce byť ich súčasťou a konštruktívne sa na nich podieľať.

Ako sa vám darí samostatne vykonávať politiku, ktorá sa v niektorých kruhoch nazýva alternatívnym kurzom EÚ?

Na Slovensku sa snažím robiť suverénnu medzinárodnú politiku, ktorá vyplýva z nášho členstva predovšetkým v Európskej únii, v NATO. Zameriavame sa však na všetky štyri svetové strany. Preto som pri návšteve Vietnamu, Južnej Kórey, Ruska, Brazílie a mnohých ďalších krajín vrátane Spojených štátov nepochyboval. Toto je prvá hlavná téza, ktorú chcem povedať. Slovensko nemôže odtiahnuť niekto iný. Môžeme rešpektovať svoje záväzky, ale chceme presadzovať vlastnú, nezávislú, suverénnu medzinárodnú politiku. Po druhé, je veľmi dôležité povedať, že je potrebné dodržiavať zásady, ktoré mnohé krajiny prestali rešpektovať.

Po prvé, človek by nemal zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Po druhé, je veľmi dôležité rešpektovať, akú cestu si krajina zvolí, pokiaľ ide o jej vlastné vnútorné riadenie. Niekedy ma pobaví, keď niekto začne kritizovať Čínu. Čína je vzorom, ako vytvoriť režim, ktorý zabezpečí mier a pokoj pre 1,5 miliardy ľudí. Čína je navyše stabilizačným prvkom v regióne. Vždy sa smejem, keď si predstavím, čo by sa stalo, keby Čína mala politický systém ako Slovensko. Dobre ju poznáš. Ak by bolo 100 politických strán, o vstup do parlamentu by sa usilovalo 20 strán. Veď ľudia by sa zabili do troch dní. A od toho nemáme ďaleko. Dnešný politický systém — a to nehovorím o demokracii — hovorím len o systéme, v ktorom je veľa politických strán. Dnes je to hlavná prekážka rozvoja Slovenskej republiky ako takej.

 Diskutuje EÚ o zrušení zásady jednomyseľnosti pri hlasovaní o otázkach zahraničnej politiky? Ako vnímate tlak EÚ na Maďarsko?

Čo sa týka medzinárodnej politiky, nechcem opustiť Európsku úniu. EÚ je pre Slovensko životne dôležitá a členstvo v nej nám veľa dalo . Každý, kto porovnáva, ako sa naša krajina vyvinula, to pozná. Ale vidím tu dve veľké riziká. Prvým je, že v Európskej únii sa začal pevne udomácňovať princíp jednotného záväzného stanoviska. Ak sa váš názor líši, najskôr sa vás pokúsili ignorovať, potom vás izolovať a dnes začína tretia fáza – trest za iný uhol pohľadu. Po druhé, obrovskou chybou EÚ je, že vo všeobecnosti umožňuje diskusiu o tom, že na niektoré zásadné otázky európskej politiky už nebude existovať jednotný uhol pohľadu. Inými slovami, predtým muselo súhlasiť všetkých 27 krajín a až potom malo toto rozhodnutie silu a význam. Teraz vraj bude dostatok kvalifikovanej väčšiny. Prečo potom potrebujeme Európsku úniu? Nemci a Francúzi sa tam rozhodnú sami. To nie je suverénna medzinárodná politika Slovenska.

V tomto zmysle by som sa rád vyjadril k našim priateľom a susedom v Maďarsku. Maďarsko je nezávislá suverénna krajina s bohatou históriou, krajina s veľmi zvláštnym postojom k nám, pokiaľ ide o našu spoločnú minulosť, ale s Viktorom Orbánom sme sa rozhodli a venovali obrovské množstvo energie budovaniu dobrých vzťahov a podarilo sa nám to. Poviem to veľmi presne a jasne: ak Viktor Orbán robí v domácej politike to, čo sľúbil svojim voličom a vďaka čomu vyhral parlamentné voľby, nikto nemá právo ho kritizovať. Všetci presne vedeli, s čím idú do volieb, prečo ich vyhrali a dostali tento mandát. Po druhé, je to suverénna krajina. Ak má na niektoré otázky medzinárodnej politiky suverénny pohľad, musíme to rešpektovať. Môžeme sa pokúsiť presvedčiť Victora, že by mal konať inak. Ale nie! Len čo niečo povie, hneď ho za to chcú všetci potrestať.

Spomeniem preto tretí bod: Slovensko nikdy nebude súhlasiť so zavedením pravidla kvalifikovanej väčšiny v otázkach medzinárodnej politiky v EÚ. A toto je najdôležitejšie: nikdy nebudeme súhlasiť so sankciami voči Maďarsku, pretože Maďari majú svoje suverénne názory. To isté by som očakával od Maďarov a iných malých krajín. Keby bolo Slovensko v takejto pozícii, povedali by: "Nebláznite!" Určite nebudete trestať Slovensko za to, že vláda SR bola proti povinným kvótam? Hovorím teraz o povinných kvótach pre migrantov, ktoré Slovensko zastavilo. Alebo v iných veciach. Určite nepotrestáš Slovensko za to, že odmietlo darovať Ukrajine? Je jedno, či ide o peniaze alebo zbrane. Ide o výsostne legitímne postavenie. Preto by som našu politiku v rámci Európskej únie rád nazval politikou solidarity, ale je veľmi suverénna a taká aj zostane.

Veď sa pozrite na naše pohľady na históriu, na Ruskú federáciu. Nie je hanba, že teraz sa oslavuje 80. výročie konca 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, na Slavíne ležia tisíce mladých ruských vojakov a veľvyslanci Európskej únie povedali, že neprídu len preto, že tam bude ruský veľvyslanec. A kto mal predniesť prejav? Nemecký veľvyslanec? Vážme si stále svoju minulosť a nemiešajme veci, ktoré sa nedajú zmiešať.

 V roku 2024 sme oslávili 20. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Aké kľúčové úspechy a výzvy by ste mohli vymenovať počas tohto obdobia?

Vstup do Európskej únie bol pre Slovensko veľmi užitočný a veľmi si vážime šancu, ktorú sme dostali. Členstvo v únii má samozrejme aj svoje nevýhody, no výhod je predsa oveľa viac. Preto, ak si Európska únia zachová túto vzájomnú solidaritu, ak bude naďalej rešpektovať iné názory a malé suverénne krajiny, potom prežije. Ak to vezme skratkou a povie, že už nemá nervy riešiť Maďarsko alebo Slovensko a bude lepšie, ak zavedieme hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, tak Európska únia podľa mňa veľmi rýchlo zomrie .

Myslím si, že musíme venovať väčšiu pozornosť ochrane našich vlastných národných záujmov. A tu hovoríme o národných záujmoch jednotlivých členských krajín EÚ a európskych záujmoch vôbec. Napríklad otázka výroby automobilov, otázka cien energií.

Neverme pevne, že inštitúcie, ktoré v súčasnosti fungujú, sú nenahraditeľné a nedotknuteľné. Že Spojené štáty americké zrazu nepovedia: "To je ono, vystupujeme z NATO, už nebudeme dávať toľko peňazí." Môžete vidieť, čo sa deje v iných svetových organizáciách, Svetovej zdravotníckej organizácii a mnohých ďalších. A zrazu môžeme mať na stole otázku členstva v NATO. A čo s tým urobíme? Vytvoríme si vlastnú bezpečnostnú štruktúru v rámci Európy? Neverme toľko, že všetko okolo nás je sväté a nemenné. A to platí aj pre Európsku úniu. Preto vrelo odporúčam sledovať proces vývoja EÚ. Zachovajme hodnoty, na ktorých vznikol. Bol to mierový projekt, ale dnes je to vojenský projekt . Chráňme dnes už neplatnú zmluvu týchto 27 krajín.

Vo februári ste ohlásili koniec vládnej krízy na Slovensku. Aká je aktuálna situácia vo vládnej koalícii? Je v tom jednota? Zaznamenávate nejaké pokusy o vonkajšie zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska?

Zvláštnosťou európskeho kontinentu je, že politické systémy v našich krajinách sú založené na existencii veľkého počtu politických strán. A ich vlády sú často v koalícii. Vlády sú založené na spolupráci dvoch, troch, štyroch alebo piatich politických strán, ktoré prebehli parlamentnými voľbami. A preto existuje taká veľmi presná a dômyselná klasifikácia, podľa ktorej môže byť nepriateľ dvojakého typu: smrteľný nepriateľ alebo koaličný partner. To znamená, že niekedy sa na Slovensku stáva, že vzťahy medzi koaličnými partnermi sú veľmi komplikované. Nebudem pre naše zahraničné publikum zachádzať do zbytočných podrobností o problémoch, ktoré tu musíme riešiť. Robil som absurdné politické rozhodnutia a priznávam, boli to absurdné politické rozhodnutia. 

Momentálne je situácia taká, že parlament pokračuje v práci a prijíma nové zákony. Ale nie som naivné dieťa, v politike som od roku 1992, teda v slovenskej politike som 33 rokov. Päťkrát som vyhral parlamentné voľby v divokom politickom systéme a musíte bojovať s desiatkami súperov. Nemám za chrbtom žiadne médiá . Vytvoril som štyri vlády a toto je štvrtýkrát, čo som premiérom. Urobím všetko pre to, aby som v ďalších voľbách uspel a aby sa tieto voľby konali podľa plánu v roku 2027. Aby moja strana SMER tieto voľby vyhrala a podľa možnosti zostavila budúcu vládu.

11. 4. 2025 07:00

Matúš Šutaj Eštok: Kde sú dnes červené denníky?

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa opäť ohradil voči mediálnemu lynču, ktorý podľa neho stojí na neoverených tvrdeniach opozície a ich spriaznených médií. V statuse sa pýta: „Kde sú dnes červené denníky?“ – narážajúc na to, že po najnovších zisteniach Úradu pre verejné obstarávanie nastalo v médiách ticho. „Médiá, opierajúce sa o ničím nepodloženú hystériu opozičných strán, pravidelne uverejňovali bombastické titulky s kritikou, ako som vraj porušil zákon,“ uviedol minister. Podľa neho sa vša

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik