Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK12 3456 7890 1234 5678 9012

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Európska vojnová eskalácia má dve hlavné hnacie sily: francúzsky veľmocenský sen a napĺňanie vreciek bankárov; záchrana Ukrajiny a ukrajinského ľudu je len poznámkou pod čiarou.
Názorový článok redaktora portálu Korkép.sk Lóránta Komjáthyho prinášame v plnom znení.
Bojový proces amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahol v utorok významný pokrok, keď Ukrajinci súhlasili s návrhom 30-dňového prímeria. Hoci to ešte musia schváliť aj Rusi, boli sme svedkami jednoznačne pozitívneho vývoja. Avšak v záplave vyhlásení je takmer nemožné sa orientovať v tom, čo Európa chce – svetovú vojnu, alebo mier, alebo len blufuje, aby naplnila vrecká bankárov. Situácia je taká, že neexistuje jednoznačná odpoveď. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyzval NATO a armády severských krajín, aby vypracovali plán „na zaručenie bezpečnostných garancií pre Ukrajinu“. Podľa francúzskeho prezidenta je nevyhnutné vypracovať tento plán a čím skôr ho realizovať, teraz, keď došlo k pokroku v mierových rokovaniach.
Zaujímavé je, že generálny tajomník NATO Mark Rutte na rozdiel od francúzskeho prezidenta, zaujal stanovisko podporujúce Trumpa. Vyhlásil, že nemá zmysel rokovať o bezpečnostných garanciách, kým nebude mier. Predtým je teda potrebný mier. Tak prečo sa francúzsky prezident stále vracia k vojenskému zásahu, ktorý sa blíži k vojnovým provokáciám?
Dôvodov je niekoľko.
Francúzsko, vedúca mocnosť Európy, sa snaží využiť stav Nemecka, ktoré bolo až na hranici bezmocnosti, a vystupovať ako líder Európy. Organizuje stretnutia, ponúka jadrový dáždnik namiesto amerického, správa sa, akoby bol jediným európskym lídrom, ktorý má prístup k Trumpovi. Medzitým sa snaží zabezpečiť výhodnú pozíciu pre francúzsky vojenský priemysel.
EÚ oznámila, že na rozvoj armády vynaloží 800 miliárd eur, a Francúzsko sa snaží dosiahnuť, aby členské štáty nakupovali „európske“ zbrane zo všetkých týchto prostriedkov. Keďže kapacita francúzskeho vojenského priemyslu je v Európe najvýznamnejšia, je jasné, že Macron sa snaží presadiť nielen európske, ale aj francúzske národné záujmy. A to nie bez úspechu. Podľa najnovších správ bude 75 percent európskych prostriedkov určených na obranné výdavky vynaložených u európskych dodávateľov a iba 25 percent bude smerovať k neeurópskym vojenským výrobcom.
V utorok (11.3.) francúzsky prezident zvolal stretnutie s európskymi náčelníkmi štábov, aby prediskutovali praktickú realizáciu „bezpečnostných garancií“. Ťažko povedať, koľko z toho je politická PR a koľko reálnej sily. Odborníci totiž varujú, že ani Francúzsko, ani Veľká Británia nemajú schopnosti poslať na Ukrajinu viac než niekoľko tisíc bojujúcich vojakov, pretože nemajú na to kapacity. Ukrajinský front má predsa 1500 kilometrov.
Ak sa Európania dostanú do vojny s Ruskom, ktoré je jadrovou veľmocou (a má 20-krát viac atómových bômb ako Francúzsko), USA môžu pozastaviť svoje záväzky v rámci NATO – inými slovami, nebudú brániť Európanov pred ruskou odvetou.
Ďalšia stránka veci je, že Francúzsko a Macron už roky presadzujú získanie európskej strategickej autonómie, čo nie je zlé. Dokonca aj vytvorenie európskej armády nie je úplne zlé (ak je to ešte menej mierumilovná americká administratíva vo Washingtone). Problémom je cena, efektívnosť a aké riziko svetovej vojny pri tom berú do úvahy.
Celkový obraz je taký, že za francúzskym tvrdým prístupom je aj túžba po pomste. Rusi totiž vytlačili Francúzsko z jeho bývalých afrických kolónií, a francúzskej ekonomike chýbajú africké minerály, ktoré nakupovali za veľmi nízke ceny (čo je v podstate vykorisťovanie).
Odborníci tvrdia, že vyhlásenia Francúzska nie sú v súlade s jeho reálnou vojenskou a ekonomickou silou. Napriek tomu môže tento prázdny naratív fungovať.
Tu prichádzame k druhej časti odpovede.
Európska vojenská eskalácia, ktorej hlavným katalyzátorom sú francúzske ambície, má aj ďalší rozmer. Týka sa to dvoch vecí: peňazí a imperiálnych snáh Bruselu. Na základe záruk pre Ukrajinu chce Európa minúť obrovské sumy peňazí, ale na to nemá. Čo urobí? Vzduchovo si vezme pôžičku, aby naplnila vrecká bankárov a ukradla časť suverenity členských štátov spoločným dlhom.
Po tom, čo Ursula von der Leyenová oznámila obranný program vo výške 800 miliárd eur, finančná elita sa už začala pripravovať na tento vývoj. Ale sľuby von der Leyenovej by nič neznamenali, keby za nimi nebol Emmanuel Macron, ktorý ešte viac tlačí na nasadenie európskych vojenských síl na Ukrajine (t.j. bezpečnostné záruky).
Niekoľko dní predtým, Reuters zverejnil článok o „začiatku vojenských dlhopisov“ a nie náhodou. Investičné domy pracujú na vypracovaní nadnárodného dlhového pásma s hodnotením AAA. Inak nie je to nič nové pod slnkom.
Stredná Európa, najmä Maďarsko, tieto snahy zdržala dostatočne dlho, aby čelila vôli voličov (čo bola obrovská bitka, ktorá ešte stále nie je ukončená). Druhý pokus bol fond obnovy „Nová generácia“ z dôvodu koronavírusu, ktorý mal rozpočet okolo 800 miliárd eur.
Teraz prichádza tretia možnosť: vojna a astronomické zvýšenie obranných výdavkov, v Európe, ktorá za posledné roky totálne zničila svoju ekonomiku a teraz ich pokrýva pôžičkami. Von der Leyenová navrhla 150 miliárd eur spoločného dlhu, ale s vojnovým naratívom a bezpečnostnými garanciami je jasné, že táto suma nebude stačiť na vyzbrojenie Európy. A to veľké investičné domy vedia. Macron, ktorý bol kedysi bankárom a pravdepodobne aj po skončení svojho prezidentského mandátu v roku 2027 bude bankárom, hrá do kariet im.
Rusko dopovedá mierové návrhy. Na rokovaniach porušili dohodu! | Hlavný Denník
Po rokoch tvrdohlavosti je teraz náhle ochotná súhlasiť s uvoľnením rozpočtových pravidiel. Je ochotná spomaliť plán zeleného prechodu a začína sa meniť názor aj na zákaz spaľovacích motorov. Prečo by sa mali držať Green Deal a ďalších hlúpych plánov, keď cieľom bol spoločný dlh Európy a teraz je tu nová možnosť: vojna.
Podľa informácií Reutersu už existujú odhady aj na výnosy vojnových dlhopisov (z hľadiska členských štátov ide o náklady na úroky): 3,1 percenta. Aby bolo úplne jasné: 150 miliárd eur je 3,1 percenta. Nezávisle od konštrukcie sa zisk pohybuje v miliardách eur. A to je len rámec 150 miliárd, nie 800 miliárd. Náklady určite nie sú nízke. Bankárom naklonení vojnoví politici sa nechystajú financovať len vyzbrojovanie Európy z úverov. Je tu aj udržanie ukrajinskej armády s 1 miliónom vojakov, udržanie ukrajinského štátu, oživenie európskej ekonomiky a obnova Ukrajiny. Niet pochýb, že suma bude niekoľko biliónov eur.
Ak sa vrátim k Emmanuelovi Macronovi, jeho oznámený jadrový ochranný štít tiež podporuje zavedenie vojnových dlhopisov. Francúzska jadrová obrana by nielen zlepšila mocenskú pozíciu Francúzska v Európe, ale priniesla by aj náklady pre ostatné krajiny, vrátane veľkého rivala Nemecka. Táto pozícia by umožnila Parížu vynútiť si ešte viac spoločného úverového financovania na úrovni EÚ. O tom hovoril nedávno aj Carsten Nick, zástupca riaditeľa konzultačnej spoločnosti Teneo, v rozhovore pre Reuters.
Otázkou je, ako sa rozhodnú Nemci. Ak budú naklonení využiť francúzsku jadrovú ochranu, môže to byť politické odôvodnenie pre spoločné úverové financovanie.
A mechanizmy sa už rozbehli. Podľa analýzy finančného think-tanku Bruegel sa do roku 2030 môže počítať s vydaním vojnových dlhopisov v hodnote 625 miliárd eur. Toto odvodili z toho, že na zvýšenie ročných výdavkov na obranu bude Európa potrebovať 250 miliárd eur, z ktorých polovicu bude financovať cez pôžičky. Okrem toho bude 500 miliárd eur potrebných na to, aby sa výdavky na obranu zvýšili na 3,5 percenta HDP.
V analýze think-tanku Európskeho reformného centra sa uvádza, že pôžička vo výške 500 miliárd eur by generovala ročné náklady na úroky vo výške 20 miliárd eur.
Takto vzniká veľký plán. A kde je v tom Ukrajina a záchrana ukrajinského ľudu? Nikde. V rovniciach sú len peniaze, mocenské pozície a bruselovské impériové ambície.
Rusko dopovedá mierové návrhy. Na rokovaniach porušili dohodu! | Hlavný Denník
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.





"Mám Maďarov veľmi rád - ich kultúru, temperament, kuchyňu, príkladnú úctu k vlastnej krajine a výnimočnú starostlivosť o vlastné pamiatky. Vlastne ich mám čoraz radšej, čím dlhšie medzi nimi žijem. Ale uráža ma ich šovinizmus a nebudem ho tolerovať. Staré uhorské heslo Extra Hungaria non est vita (Mimo Maďarska nie je život) je hlúpe a dávno prekonané. Vykašlite sa na tie zatuchnuté nacionalistické sračky a poďte s nami budovať modernú strednú Európu, práve tak pestrú ako aj rovnoprávnu." Citát

Umelá inteligencia (UI) mala pomáhať ľudstvu. Státisíce zamestnancov už obrala o zamestnanie, niektorým pomohla k úspešnej samovražde či zločinu, mnohých pripravila o ilúzie a ďalších o rozum. Dôkazom je aktuálny prípad z americkej fabriky na rozprávky ako postrehli Topky. Sci-fi sa stáva pravdou? Hrdinom je Jason Cox, výkonný riaditeľ pre výskum a vývoj umelej inteligencie v spoločnosti Disney. Ten v posledných mesiacoch opakovane verejne písal o svojom UI chatbotovi menom Sam, ku kt
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Z takzvaných „prieskumov“ často vypadne naozaj pozoruhodné poznanie. Čitatelia HD majú v obľube agentúrne prieskumy o volebných preferenciách či o popularite politikov. Do ideologickej a dá sa už povedať, že aj predvolebnej progresívnej atmosféry u nás zasiahol aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Ak ste zbystrili pozornosť pri spomenutí názvu spoločnosti ESET, vydržte, pointu názoru ponúkam až v jeho závere. On to ani v podstate nie je vstup do predvolebnej
Ach, boli to časy, keď kresťanskí - bez úvodzoviek – politici boli múdri, rozhľadení, mali neraz až akademické vzdelanie a vzbudzovali prirodzený rešpekt aj u nevoličov KDH. Aj preto, v časoch, keď som ešte smel robiť spravodajčinu, aj v parlamente, som vždy k pozdravu niektorého z nich, koho som stretol, pridával aj jemný úklon hlavy. A to som bol nevolič KDH! Boli to však časy nielen múdrosti a slušnej politiky v klube KDH, ale aj časy rešpektu opozície ku koalícii a na odplatu aj naopak. Dos
Navrhovaná reforma starostlivosti o seniorov v Nemecku sa stáva jasným symbolom konca európskeho modelu. Keďže pohodlný život strednej triedy sa stáva nedosiahnuteľným, ekonomická stabilita a politický pokoj miznú. V komentári pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson. Ústredným konceptom liberálnej demokracie je „ľudský pokrok“: nachádzame sa na neustálej trajektórii od horšieho k lepšiemu, neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, znižujeme chudobu, zlepšujeme ver
Kto je podpredseda parlamentu Martin Dubéci za Progresívne Slovensko (PS), ktorý má aktuálne o tento post prísť pre svoje minulé finančné prešľapy? Predseda Igor Matovič Hnutia Slovensko si ho pamätá veľmi dobre, keďže pracoval pre OĽANO, internet tiež, dokazuje denne. Opozícia žiada odvolanie podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara, premiér Robert Fico (SMER-SD) kontruje: varuje predsedu Michala Šimečku (PS), že odvolá z rovnakého postu jeho straníckeho kolegu Martina
Vo svojej horlivosti rozobrať ruskú propagandu sa západné elity snažili zakryť fakt, že v radoch Kyjeva pôsobia extrémisti odvolávajúci sa na Tretiu ríšu, píše ukrajinská historička v exile Marta Havryško v analýze pre responsiblestatecraft.org. Prinášame preklad analýzy v plnom znení: Po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Vladimir Putin tvrdil, že jedným z jeho cieľov je „denacifikácia“ krajiny. Kremeľ tento naratív dodnes používa ako jeden zo základných pi
V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že Európska únia bola taká bohatá, že Michala Šimečku neplatila len ako asistenta Borisa Zalu, ale cez Projekt Fórum jeho mamy Marty aj jeho paušál na telefónnom čísle po jeho babke. Únia mala ešte nedávno toľko peňazí, že 90 miliárd darovala režimu Volodymyra Zelenského, aby konečne dobil Rusko. Zdá sa, že skôr na Slovensku nájdete užitočnú progresívnu mimovládku, ako sa Únia dá dokopy. Nepoznáme síce ani jedného Róma, ktorého Marta Šimečková vy
Čo by ste asi odpovedali na prieskumnú otázku „koho považujete za najväčšiu hrozbu súčasnosti?“ Červené denníčky nám roky vtĺkajú do hláv, že je to Rusko. Lenže, ako v mnohom, aj v tomto konštatovaní nechutne zavádzajú, teda, po slovensky – bezbreho klamú. A tu už nejde iba o tvrdenie proti tvrdeniu. No nie sú to iba červené denníčky, ale aj sfanatizovaní politici, ich politické strany a voličskí členovia siekt, ktorí považujú slová svojich „lídrov“ za písmo sväté. My sa v Hlavnom Denníku opie


Komentáre
31. 10. 2025