AstraZeneca musí vysvetliť nízku účinnosť a vedľajšie príznaky svojej vakcíny

Britsko-švédska spoločnosť, ktorá vyvinula svojho kandidáta na vakcínu spolu s Oxfordskou univerzitou, „začne s poskytovaním klinických údajov regulačným orgánom z celého sveta, ktoré majú zavedený rámec pre núdzové použitie alebo podmienečné schválenie,“ uviedol jej hovorca v pondelok s tým, že na zozname regulačných orgánov, ktoré dostanú žiadosť, je najmä americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).

Vyhlásenie prišlo v čase, keď výrobca liekov zverejnil predbežné výsledky klinických štúdií vakcíny, v ktorých uviedol, že sa „preukázalo, že vakcína je vysoko účinná pri prevencii COVID-19“, a deklaruje jej celkovú účinnosť na úrovni 70 percent - oveľa nižšej ako 90-percentná účinnosť, ktorú preukázali ďalší poprední kandidáti na vakcínu.



Niektoré informácie zverejnené spoločnosťou sa zdali byť dosť záhadné, zatiaľ čo niektoré údaje chýbali. Spoločnosť AstraZeneca by mala zodpovedať kľúčové otázky o svojej možnej vakcíne, keď sa tak ponáhľa získať súhlas regulačných orgánov.

1. Polovica dávky alebo celá dávka?

Hodnotenie účinnosti vakcíny spoločnosťou v skutočnosti vychádza z odhadovaného priemeru pre dva mierne odlišné testy. AstraZeneca vo svojom pondelňajšom vydaní pripustila, že skupina dobrovoľníkov dostala najskôr polovičnú dávku a o mesiac neskôr celú. Ďalšia, väčšia skupina dostala dve plné dávky.

Prvá skupina vykazovala 90-percentnú účinnosť, aj keď tieto výsledky vychádzali z analýzy iba 2 700 dobrovoľníkov. Druhá z nich, ktorá zahŕňala takmer 8 900 ľudí, preukázala iba 62-percentnú účinnosť.



Takýto nesúlad ukazuje, že AstraZeneca má k použitiu vakcín dva prístupy, ktoré preukazujú celkom odlišné výsledky, a že bude pravdepodobne potrebné predložiť žiadosť o schválenie každého z nich osobitne. Ktorý z nich si vyberie? Ako dlho budú trvať nové klinické skúšky? Alebo sa bude držať svojho „priemerného“ hodnotiaceho prístupu?

2. Priznávate chyby?

Polovičné dávky podané skupine dobrovoľníkov boli v skutočnosti výsledkom omylu, pripustil pre agentúru Reuters Mene Pangalos, vedúci neenkologického výskumu a vývoja spoločnosti AstraZeneca. Táto chyba však zostala prakticky nepovšimnutá, až kým vedci nezačali hodnotiť vedľajšie účinky po prvej dávke.

Spoločnosť sa napriek tomu rozhodla pokračovať v pokusoch a jednoducho podať druhú dávku tým, ktorí dostali iba polovicu prvej dávky. Podľa niektorých analytikov môže byť takýto prístup problematický u niektorých regulačných orgánov, ako je napríklad FDA.



"Neverím, že FDA sa bude pozitívne pozerať na akékoľvek pokusy, pri ktorých sa v priebehu pokusu náhodne alebo zámerne zmenila dávka, vekové kohorty alebo akékoľvek iné premenné," uviedol Geoffrey Porges, analytik SVB Leerink.

Ak, ako hovorí Mene Pangalos, išlo o chybu, kedy a ako sa táto chyba stala? Preverila by spoločnosť AstraZeneca ešte raz výsledky svojich klinických pokusov, aby sa ubezpečila, že sa do jej výskumu nedostali žiadne ďalšie chyby?

3. Riešenie hádanky?

Jedným z najnepríjemnejších vyhlásení spoločnosti AstraZeneca je, že prístup s polovičnou dávkou je účinnejší ako prístup s plnou dávkou. Napokon, práve výsledky skupiny s polovičnou dávkou preukázali 90-percentnú účinnosť vakcíny. Väčšia dávka zvyčajne vyvolá silnejšiu imunitnú reakciu, preto mnohých odborníkov zaujímalo, aké výsledky to spôsobili. Aj tak, očividne, vývojári vakcíny, aspoň zatiaľ, nemôžu výsledky vysvetliť.



Sarah Gilbert, profesorka vakcinológie na Oxfordskej univerzite, ktorá vyvinula vakcínu spolu so špecialistami z AstraZeneca, pre agentúru Bloomberg uviedla, že boli takýmito výsledkami „prekvapení“. Dodala, že si nie je istá, či má spoločnosť „úplnú odpoveď“ a cíti potrebu „ešte sa na to viac pozrieť“. Bolo by teda rozumné, aby spoločnosť AstraZeneca požiadala o schválenie vakcíny v čase, keď si nie je istá, prečo injekcia funguje tak, ako funguje?

4. Tajné fakty?

Správa agentúry Bloomberg naznačuje, že Moncef Slaou, vedúci amerického programu Warp Speed, uviedol, že údajne vysoko efektívny režim polovičnej dávky sa podával účastníkom mladšej skupiny, ktorá nebola staršia ako 55 rokov. Test s plnou dávkou zasa zahŕňal starších ľudí.

AstraZeneca vo svojej tlačovej správe o tom zatiaľ nič nehovorí, aj keď také podrobnosti môžu byť zásadné pre pochopenie fungovania vakcíny, ako aj pre hodnotenie jej skutočnej účinnosti. Mlčanie spoločnosti v tomto prípade vyvoláva množstvo otázok.



Prečo nezverejnila tieto skutočnosti, ak sú pravdivé? Prečo ich nevyvrátila, ak sú nepravdivé? Boli medzi účastníkmi skúšok nejaké ďalšie rozdiely, pokiaľ ide o demografiu alebo iné charakteristiky, napríklad ich zdravotný stav?

5. Nedostatok dôkazov?

Výsledky prezentované spoločnosťou AstraZeneca boli založené na údajoch získaných od niečo vyše 11 000 účastníkov - čo je zhruba polovica z 23 000 účastníkov zahrnutých do pokusov. Pokiaľ ide o údajne vysoko efektívny režim polovičnej dávky, bol podávaný menej ako 3 000 dobrovoľníkom. Takéto počty nemusia stačiť na to, aby sa pokusy s vakcínami tretej fázy mohli považovať za úspešné.

Okrem toho spoločnosť iba spomenula, že medzi účastníkmi zaznamenala celkovo 131 prípadov Covid-19. Ale nezverejnila, či sa niekto z tých, ktorí dostali vakcínu v akejkoľvek dávke, nakazil touto chorobu.



Poskytne AstraZeneca ďalšie údaje a prípadne zaháji nové klinické skúšky špeciálne na preukázanie účinnosti svojho režimu polovičnej dávky? Spoločnosť zatiaľ žiadne takéto plány neoznámila.

6. Nevysvetliteľné vedľajšie účinky?

Klinické štúdie spoločnosti AstraZeneca boli predtým vo Veľkej Británii na chvíľu pozastavené pre správy o dvoch prípadoch možných autoimunitných ochorení, ktoré s nimi súvisia. U najmenej jedného z účastníkov sa údajne vyvinula závažná zápalová porucha chrbtice nazývaná priečna myelitída.



Dotknutá osoba sa neskôr údajne uzdravila a v procesoch sa pokračovalo. Spoločnosť však zatiaľ neposkytla žiadne dôkladné vysvetlenie týchto incidentov.

7. Vyhýbanie sa zodpovednosti?

To, čo AstraZeneca urobila, bolo zabezpečenie úplného odškodnenia za všetky škody vo väčšine krajín, ktoré so spoločnosťou uzavreli dohody o dodávkach vakcín. K takýmto dohodám došlo v júli, oveľa skôr, ako prišli trochu záhadné údaje z testov.



"Je to jedinečná situácia, keď my ako spoločnosť jednoducho nemôžeme riskovať, ak za .. štyri roky bude mať vakcína vedľajšie účinky," povedal agentúre Reuters Ruud Dobber, člen vrcholového výkonného tímu spoločnosti Astra.

Zmenil by teraz výrobca liekov svoj postoj a súhlasil so zdieľaním niektorých právnych rizík v prípade, že by akékoľvek škody vyplynuli z jeho vlastných chýb počas klinických skúšok? Týka sa to najmä skutočnosti, že do dnešného dňa neexistuje dlhodobá štúdia bezpečnosti vakcíny proti vektoru šimpanzieho adenovírusu. Kedy sa budú študovať a prezentovať jeho dlhodobé účinky na verejnosti?