Imunita na Covid-19 je dlhšia ako tri mesiace. Liečba plazmou ešte nie je preukázaná, tvrdí imunológ

Okolo imunity ľudí, ktorí prekonali Covid-19, zostáva stále veľa nezodpovedaných otázok. Podľa imunológa Václava Hořejšího z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR by mohla trvať aj oveľa dlhšie, než doteraz uvádzané tri mesiace, informuje portál iRozhlas.

Sú už bližšie informácie o tom, ako dlho imunita po koronavíruse trvá? Ako dlho sa nemôžu ľudia chorobou nakaziť?

Poriadne sa to ešte nevie, pretože najdlhšie infikovaní ľudia sú teraz okolo pol roka. Nie je známe, koľko ľudí, ktorí koronavírus prekonali, to znova dostali. Sú známe ojedinelé prípady, keď to tak bolo, ale nie je jasné, ako bežné to je. Je ale pravdepodobné, že imunita vydrží najmenej niekoľko mesiacov, možno aj o dosť dlhšie.

Aká dlhá imunita bola napríklad na vírus SARS?

Ani tam to nie je presne známe, pretože tá epidémia rýchlo skončila a tak nebola príležitosť na opakovanie infekcie. Ale vie sa, že vysoká hladina protilátok pretrvávala až viac ako dva roky. V tejto chvíli ale samozrejme nemôžeme povedať, či tomu bude podobne aj pri terajšom koronavíruse, ktorý s nami je ešte len krátko.



Myslíte však, že to bude dlhšie obdobie ako tri mesiace, ktoré sa uvádzali.

Myslím si, že áno. Hlavne si myslím, že imunita po očkovaní bude lepšia ako tá po prekonaní choroby.

Po očkovaní vakcínou bude teda imunita tiež len krátkodobá?

Zatiaľ sa vie, že u ľudí, ktorí boli očkovaní v rámci tretej fázy klinických štúdií niekoľkých vakcín, bola hladina protilátok vyššia, a dokonca o dosť vyššia, než u ľudí, ktorí ochorenie prekonali. To dáva nádej, že by imunita mohla byť dlhodobejšia. Na druhej strane ale nemusí platiť, že čím viac protilátok, tým dlhšia imunita.



Ako je to s ľuďmi, ktorí prekonajú koronavírus, ale pri testoch na darovanie plazmy im povedia, že nemajú dostatok protilátok? Znamená to, že nie sú imúnni?

Nie. Zatiaľ to vyzerá, že hlavnou zbraňou imunity proti covidu je takzvaná bunková imunita, ktorá funguje inak ako prostredníctvom protilátok. Je založená na pôsobení imunitných buniek zvaných T-lymfocyty. Dá sa povedať, že pri všetkých vírusových ochoreniach hrá tento typ imunity veľkú úlohu, väčšinou v spolupráci s protilátkami.

Mimochodom, často sa uvádza, že krvná plazma obsahujúca protivírusové protilátky a odobraná pacientom, ktorí prekonali Covid-19, je použiteľná pre liečbu iných pacientov, ktorí doteraz s infekciou bojujú. Vyzerá to logicky, ale je potrebné upozorniť, že účinnosť tejto liečby nie je doteraz potvrdená solídnymi klinickými štúdiami. Dokonca sa ukazuje, že niektoré protilátky obsiahnuté v takej rekonvalescentnej darcovskej krvnej plazme môžu príjemcovi uškodiť.



Môže sa stať, že aj po prekonaní choroby bude človek rizikom pre ostatných? Že by sa stal takzvaným prenášačom?

Je veľmi malá pravdepodobnosť, že by niečo také nastalo. Vo väčšine prípadov je taký človek voči opakovanej infekcii imúnny. Takáto imunita môže byť "dokonalá", takže je znemožnený akýkoľvek vstup vírusu do buniek a opakované ochorenie nemôže začať ani v náznaku. Takýto typ takzvanej sterilizačnej imunity zaisťuje jeden typ blokujúcich protilátok.



Inú, menej dokonalú, ale tiež dobrú ochranu predstavuje imunita založená na pamäťových B- a T-lymfocytoch. Tie sa vytvorili počas prvej úspešne zdolanej infekcii. Ak ten istý vírus prenikne do organizmu a začne sa rozbiehať ochorenie znova, tieto pamäťové lymfocyty sa veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých hodín, aktivujú, začnú produkovať veľké množstvá protilátok, respektíve ničiť už infikované bunky, aby sa nestali zdrojom šírenia vírusu.

Ochorenie sa potom teda vôbec nerozvinie, a prakticky neexistuje ani nebezpečenstvo, že by taký človek ohrozoval svoje okolie. Napriek tomu je možné, že taký človek sa môže pri testovaní pomocou veľmi citlivej metódy PCR javiť ako slabo pozitívny. To sú ale skôr len teoretické možnosti, pretože skutočné klinické štúdie tohto typu zatiaľ neboli vykonané.